Tvorba

10 zaujímavostí o knihe Na krídlach noci + úryvok

Viem, že už dlho nevyšiel žiadny článok. Problém bol v tom, že som prekonala covid. Dva roky sa mi vyhýbal a začiatkom apríla ma to dostihlo. Ale našťastie som už v poriadku a schopná ďalej pokračovať vo viac-menej pravidelných príspevkoch na blogu.

V minulom článku som písala o desiatich zaujímavostiach o mojej prvotine Slovo je nádych. V dnešnom článku sa chcem venovať mojej tretej knihe. Iste sa teraz pýtate, prečo som nepokračovala druhou knihou – s názvom Odtiene dúhy. Chcela som. Veľmi. Ale počas písania som si uvedomila, že článok by bol len súhrnom toho, čo sa mi dnes na knihe nepáči a ako by som ju najradšej prepísala a znovu vydala. A to nechcem. A tak som sa rozhodla pokračovať v tretej knihe – Na krídlach noci. Je to môj fantasy pokus. Naozaj pokus, pretože dnes viem, že fantasy nie je tak úplne moja parketa, ale chcela som to aspoň skúsiť. Tak poďme na tie zaujímavosti.

  • Na krídlach noci je moja prvá a zatiaľ jediná kniha v pevnej väzbe.
  • Kniha vznikla po prepísaní jednej z mojich starých blogerských poviedok – Denník Anjela Smrti. Poviedka bola na starom blogu pomerne populárna.
  • Rose – hlavnú hrdinku – som pomenovala podľa Rose Hathawayovej z Upírskej akadémie. Davida – tiež hlavný hrdina – zase po spevákovi Davidovi Gahanovi.
  • Nápad na tento koncept vznikol spontánne pri zaspávaní. Spala som pri mamke v spálni, sledovala svetlá pouličných lámp a vtedy mi napadol tento príbeh.
  • Kniha mala pôvodne vyjsť ako elektronická kniha.
  • Na krídlach noci krstila moja mamka a primátorka mesta Skalica, a to celkom tematicky s čiernymi pierkami a trblietkami. Pierka symbolizovali anjelske krídla a trblietky hviezdy.
  • Postavu Christiana som nemala rada. Nikdy.
  • Pôvodne som nechcela nechať Rose zomrieť. Nakoniec som to urobila, pretože som cítila, že to tak má byť. Dosť som ju oplakala.
  • Pri písaní som nemala v pláne vytvoriť románik Rose a Davida. David mal byť podľa pôvodného zámeru na konci mŕtvy.
  • Chcela som písať aj pokračovanie, ale napokon som to nezačala písať, pretože ma písanie fantasy prestalo baviť.

Tak, to je 10 zaujímavostí o Na krídlach noci. Ak ste túto knižku čítali, dajte vedieť do komentára, čo si o týchto zaujímavostiach myslíte. 🙂 A ak ste ju nečítali, možno vás navnadí tento krátky úryvok.


"Pôjdeme na tri, dobre?" spýtal sa Dave. Prikývla som. "Raz... dva... tri!"
Obaja sme sa ozlomkrky rozbehli vpred. O krátku chvíľu na to, sme už cítili plamene a sálajúce teplo. Obzrela som sa za seba a chodba za nami doslova horela vo veľkých ohnivých kruhoch. A ďalšie sa vytvárali pred nami. Bežali sme neskutočne rýchlo, dokonca som sa pokúšala letieť, no krídla sa skoro dotýkali plameňov a ja som so sykotom dopadla na zem a znovu sa rozbehla. V letku sme rýchlejší, no nedalo sa. Najhoršie bolo, že sme zakopávali o končeky krídel. 
Po nekonečných minútach sme dobehli na koniec chodby. Pripadalo mi to ako večnosť. Krídla sme mali na mnohých miestach prepálené plameňmi, no našťastie to boli len konce a vrcholky. 
Ocitli sme sa pri stene s kľúčmi. Okamžite sme začali hľadať ten, ktorý nám spomínala Emily. Bolo to ťažké, pretože na každom kľúči bol nejaký symbol. A tých s vtáčikom tam bolo niekoľko. To však nebolo všetko. 
Keď som sa obzrela, zistila som, že plamene z kruhov sa k nám približovali a spolu to tvorilo veľkú ohnivú stenu. 
"Dave! Pozri!" zrevala som v praskote ohňa. Takisto sa obzrel a na tvári sa mu mihol zdesený výraz. Museli sme sa poponáhľať. Očami sme pátrali po kľúčoch, ktoré sa vo svetle plameňov leskli. Dave schmatol jeden s vtáčikom a strčil ho do zámky, v ktorej sedel Fénix. Bol nádherný, oranžovo-červené perá sa mu leskli. No nebol čas na to, aby som sa príliš zaoberala tým, aký je krásny. 
V zámke sa kľúč neotočil. Nesprávny.
Vzala som ďalší. Neotočil sa. Nesprávny.
A ohnivé kruhy sa k nám blížili čoraz viac. 
Dave strčil do zámky ďalší kľúč. Nesprávny. 
Po ďalších dvoch zostával už len jeden. Ten musí byť správny, pomyslela som si. 
A skutočne bol. Ani sme sa nenazdali a Fénix vyletel na slobodu. Spustil jedno zo svojich nádherných pier. Dave ho náhlivo vzal a odhodlane sme vyrazili behom naspäť. Ohnivé kruhy nás však dohnali. 
Keď sme boli asi v polovici, Dave zrazu strašne zakričal. Potkol sa o svoje krídlo. Obzrela som sa za ním, no on nikde nebol. Potom som si ho všimla ležať na zemi, plamene mu oblizovali tvár. 

Ak sa vám úryvok páčil, knihu si stále môžete kúpiť napríklad na:

Som autorkou piatich kníh, milujem umenie, maľovanie, kreslenie, čítanie kníh a blogovanie. Som závislák na káve. Žijem na západnom Slovensku.

4 komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.