Všetkým vám prajem krásnu prvú adventnú nedeľu. V poslednom období je pre mňa ťažké nájsť si čas na písanie. A teda aj na písanie blogu. Možno ste postrehli, že Na krídlach fénixa zmizlo z povrchu internetového, ale všetky články boli prenesené sem. To znamená, že v písaní článkov ohľadom môjho života či už s depresiou a zrakovým hendikepom, budem ďalej pokračovať. Samozrejme podľa toho, ako mi to dovolí čas, no už teraz mám v hlave nápad na článok.

Tento článok však nechcem písať na spomínané témy. Je síce pravda, že pôvodne bolo v pláne písanie práve článku štýlu “na krídlach fénixa”, ale vzhľadom na jednu dôležitú udalosť v mojom autorskom živote som sa rozhodla tento plán zmeniť. Úprimne ale nemôžem uveriť, že toto píšem až teraz – vyše týždňa od samotnej “udalosti”. Inak by som to písala ešte v ten deň. Nevadí, prejdem k veci.

Ak ma sledujete na sieťach, viete, že som pridávala pár informácií o tom, že píšem príbeh, na ktorom mi veľmi záleží – príbeh mal vtedy názov Môj svet cez objektív a úplne pôvodný názov bol Dievča z Instagramu. Keď som príbeh dopísala (čo sa stalo aj vďaka mamke a skvelej kamarátke Nikol), vydal sa na cestu vydavateľstvami. Na veľmi dlhú cestu.

Potom sa stala jedna úplná náhoda, ktorá zmenila situáciu z “príbeh nemá vydavateľa” na “príbeh má nádej na vydanie”. Na Facebooku som z ničoho nič narazila na stránku E.J. Publishing. A to som si myslela, že som pregúglila celý internet v snahe nájsť nejaké vydavateľstvo, ktoré by mohlo vydať tento príbeh. Prezrela som si ich stránku a zistila, že vydávajú krásne knižky (ešte som žiadnu nečítala, ale chystám sa to napraviť – pravdepodobne po skúškach). A šlo najmä o knižky pre deti a mládež. To ma potešilo, keďže príbeh je v žánri YA (young adult). Tak som poslala rukopis.

Bola som pripravená na čakanie, na to si musíte zvyknúť ak posielate rukopisy a vydávate knihy. Som však aj zvyknutá sa pripomínať, pretože viem, že v množstve povinností človek ľahko zabudne na iné. 🙂 Po istom čakaní prišla odpoveď.

Rukopis mal nádej na vydanie. A tak sme sa spolu s vydavateľstvom pustili do práce. Chcelo to veľa úsilia, pretože žiadna kniha sa nevydáva bez redakčnej a korekčnej úpravy. Ale mali sme motiváciu, pretože sme medzitým získali podporu z FPU. To bola pre mňa taká radosť, že som plakala, keď mi to vydavateľka napísala v maili. Keď sa dostanem k samotnej knihe, tak vám poviem prečo.

Okrem jazykovej úpravy však kniha musí mať aj grafickú úpravu. Vydavateľstvo sa spojilo s úžasnou dizajnérkou a fotografkou Ivanou Palečkovou. V knihe je zahrnuté aj fotografovanie a tak je skvelé, že vďaka nej knižka obsahuje krásne fotografie, ktoré korešpondujú s príbehom.

Nuž, samozrejme, aj to chcelo veľa práce, ktorú si veľmi vážim. Práce bolo veľa a vydanie trvalo trochu dlhšie než obyčajne. K tomu sa nám do cesty priplietla korona.

Nakoniec sme to všetko zvládli a minulý týždeň som prvýkrát držala svoju piatu knihu. Svoju asi najdôležitejšiu knihu, na ktorej mi extrémne záležalo. A tu sa dostávam k tomu, prečo.

Podľa článkov, ktoré som písala iste viete, že ma životom od narodenia sprevádza zrakový hendikep. Zjednodušene – lekári mi pri každej očnej prehliadke píšu do správy rovnaké slovné spojenie: praktická slepota. O svojom hendikepe som sa zmieňovala už v Odtieňoch dúhy, ale len okrajovo. Nerozoberala som tam to, aký je to život, alebo aké situácie zažívam. Preto vznikla táto kniha. Nechcela som ale, aby to bola autobiografia číslo dva, a tak som svoj problém prepožičala inej postave – Mii. Knižka sa volá Maličkosti. Pretože maličkosti sú v živote dôležité a Mia fotografovaním objavuje detaily. Ale knižka nie je len o príbehu. Je v nej vložená dôležitá vec – pre nás, zrakovo hendikepovaných je to myšlienka, aby nám strach nezabránil robiť niečo čo milujeme. Jedného dňa som na prvom stretnutí s kamarátkou Nikol dostala krásne prianie, do ktorého vložila tento odkaz a odvtedy sa s touto myšlienkou stotožňujem a mám potrebu ju šíriť ďalej, pretože mi dosť pomohla sa v živote pohnúť.

Druhou dôležitou súčasťou Maličkostí je niečo pre ostatných, zdravých ľudí. Napísala som preto zopár bodov, čo treba vedieť o zrakovom hendikepe. A v samotnom príbehu nájdete mnoho informácií o tom, aké situácie sa nám stávajú a podobne.

Preto sú pre mňa Maličkosti tak dôležité. A skutočne ma teší, že sú na svete krátko, ale už som dostala správu, že knižka niečo skutočne odovzdala ohľadom vnímania zrakového hendikepu. Že pomohla “otvoriť oči”. A to je skvelé.

Keď som knihu odbalila, plakala som a plakala. V duchu som si hovorila: “Tak, Mia, konečne si budú môcť ľudia prečítať tvoj príbeh a možno nás aj trošku pochopia a otvorí im to oči.”

Pre akúsi kompletnosť tohto článku pridávam anotáciu:

Mia má sedemnásť, jedinú ozajstnú kamarátku, pohádaných rodičov, foťák na krku a nový účet na Instagrame. Od narodenia je takmer slepá. Túži však po normálnom živote. Chce študovať, fotiť, zamilovať sa a chce, aby ju mal niekto skutočne rád. A nie, rodičia sa nerátajú, i keď sú fajn. Dokáže Mia zistiť, kto v živote stojí za to a čo je naozaj dôležité?

Na záver sa chcem veľmi, veľmi poďakovať vydavateľstvu E.J. a aj dizajnérke Ivane Palečkovej. Neskutočne som im vďačná, že umožnili ľuďom spoznať Miu a nahliadnuť do sveta so zrakovým hendikepom. Ďalšie zaujímavosti si môžete prečítať v rozhovore, ktorý vyšiel na webe Dobrý Zprávy. Tiež si môžete vypočuť krátky rozhovor z Rádia FM, ktorý sa tiež týka Maličkostí.

Odkazy, kde sa Maličkosti dajú kúpiť nájdete ako vždy v sekcii Knihy.

Ak sa mi podarí, tak by som časom mohla napísať aj zopár zaujímavostí k tomu, ako príbeh vznikal, podobne ako som to robila pri článku o Bodkočiarke. Teraz zatiaľ toľko k tejto mojej novinke. Dúfam, že som napísala všetko, čo som chcela. 🙂

Len ešte dodávam, že keď si knižku objednáte, či niekde uvidíte, budem rada, keď to budete zdieťať spolu s hashtagom #dominikaelizabethhladikova a #malickosti či #malickostikniha a môžete ma aj pokojne označiť @elizabeth_dominika – na Instagrame.

Related Posts

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *