Žite podľa seba, neprispôsobujte sa neustále!

Ako už viete z predchádzajúcich článkov, nastupujem tento rok na vysokú školu. Písala som o tom, že som mala strach skúsiť to hneď po strednej. No počas rokov strávených len doma som sa rozhodla niečo so svojím životom urobiť, pretože som si uvedomila, že takto žiť nechcem. A tak som sa skúsila prihlásiť na výšku. A bola som prijatá.

V dnešnom článku sa o to trošku opriem a budem písať o tom, ako som sa kedysi snažila prispôsobiť ostatným a málokedy robila veci podľa seba a pre seba. Trochu sa to týka aj tej školy. Po strednej ma od toho odradil aj strach a hlavne to, že o mne niekto zapochyboval a to spustilo moje pochybnosti. Potom prišlo na otázky, že „keď tu nebudeš, kto bude robiť toto a tamto?“ No a ja som sa prispôsobila. Zostala som a nechala to tak.

Nemohla som ísť na miesta, ktoré som chcela navštíviť, lebo som sa neustále prispôsobovala ostatným. Niekto iný mi povedal, že to nejde, aj keď niekedy kvôli hlúpym dôvodom a ja som sa vzdala. Prispôsobila som sa tomu, čo chcú druhí.

Pretože ľudia vedeli, že ja sa vždy prispôsobím, vždy budem chcieť pomôcť a tak sa stalo, že ma ľudia vedeli využívať.

Ale potom, keď som sa dostávala zo svojich depresívnych epizód, som si začala uvedomovať všetky veci, ktoré chcem urobiť, mala som dokonca zoznam cieľov. A tie ciele som si plnila a povedala si, že sa nebudem už toľko prispôsobovať.

Je veľmi dôležité, aby sme žili svoj život tak, ako my sami chceme. Ak túžite chodiť do divadla, do galérií, písať knižky, študovať rodný jazyk a literatúru, tak to robte. Nájdite si nejaké možnosti ako to robiť. Ušetrite si nejaké peniaze na to divadlo, či galériu. Nájdite si chvíľku na písanie, ak vás to baví.

Ak si niečo už naplánujete, nedajte sa odradiť tým, keď vám niekto povie: „Nechoď, potrebujem pomôcť s týmto a tamtým.“ Isteže je fajn druhému pomôcť, netvrdím, že to nie je dobre, ale rozlišujte, kto vás chce len využiť kvôli vašej prispôsobivosti, a kto to skutočne potrebuje.

Tieto praktiky väčšinou používajú ľudia, ktorí sú vysávači energie, negatívni ľudia a tí, ktorí nás chcú manipulovať či kontrolovať. Od takých rýchlo preč. Ak sa to samozrejme dá.

Ja som sa doteraz vždy len prispôsobovala a málo som sa zaoberala tým, čo sama chcem. Najprv som myslela na druhých, a až potom na seba.

Ono je to fajn, keď myslíte na iných, ale určitá forma zdravého sebectva by mala byť súčasťou každého z nás. Najprv by sme mali urobiť to, čo my sami chceme a po čom túžime. Nie je to o tom, že teraz mi bude jedno, že niekto mne blízky potrebuje s niečím pomôcť. Je to o tom, vedieť pomôcť, ale dávať si pozor na to, kedy človek doslova usiluje o to, aby vás využíval.

Nezabúdajte na to, že vy si píšete svoj vlastný príbeh života. Vy sami sa musíte rozhodnúť, čo chcete. Neprispôsobujte sa až do takej miery, že s vami budú môcť ľudia robiť čo sa im zachce. Taká som bola ja.

Dnes už jednoducho poviem, čo chcem a za tým si pôjdem. A vedzte, že je normálne povedať niekomu nie.

A tomu, po čom túžite je správne a úplne v poriadku povedať ÁNO.