Life update: zlepšujúce sa úzkosti a potreba byť sama

Dlhšie som nepridala žiadny článok okrem nových kapitol Ako som hľadala šťastie. Mala som teraz obdobie, keď som k ničomu necítila motiváciu. Úprimne, toto obdobie ešte tak trochu trvá. Ale pripadá mi správne napísať tento článok, pretože od posledného „update článku“ sa toho dosť zmenilo v mojom prežívaní.

Naposledy, keď som pridávala článok o mojich záchvatoch, bolo to ešte iné. Dnes sa cítim lepšie, čo sa toho týka.

Posledný záchvat som mala tento utorok v autobuse, ale úspešne som ho zvládla. Už našťastie nebývajú tak časté, najviac raz za dva-tri týždne, čo je oproti začiatku ohromný pokrok. Ešte lepšie je, že ich zvládam bez nutnosti vziať si Xanax. Áno, je pravda, že pár krát to skončilo škrabancom, ale väčšinu zvládam naozaj dobre. Už viem ako na to. 🙂 Tak mi napadá, že keď sa mi bude dať, spísala by som pre vás článok s tipmi, ako zvládať úzkosť a záchvaty. Po čase som si skutočne našla spôsoby, ako to lepšie zvládať. Zásluhu na tom má určite mamina a aj psychologička, ktorej môžem o všetkom povedať.

Som ale človek, ktorý sa snaží všetko brať z tej lepšej stránky, takže som si uvedomila, že aj tie moje úzkosti mi priniesli niečo pozitívne. Aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá.

Počas týchto úzkostí som sa veľa zameriavala na seba a svoje pocity, to, ako reaguje moje telo. Už dlhšie viem, že mám zdravotné problémy, ale dlho som nemala motiváciu ich riešiť. Prečo? Lebo depresívna časť mňa na každý problém povedala: „Nech, aspoň ma to možno rýchlejšie zabije.“ Takže som svoje problémy neriešila, a keď už som bola donútená, šla som na vyšetrenie, ale zavolať si následne o výsledky bolo ťažké a vykašľala som sa na to.

V priebehu úzkostí ale moja myseľ reaguje na všetky možné veci a pri akejkoľvek bolesti tela rozmýšľam: „Niečo ma bolí, čo ak som vážne chorá? Čo ak mám niečo zo srdcom?“ a tak ďalej…

Tak som sa dokopala a začala riešiť svoje problémy. Šla som na preventívnu prehliadku, vychŕlila na doktorku svoje problémy. No a tak teraz začala moja takzvaná „tour de doctor“. To ste si už mohli všimnúť na mojom Instagrame. Zmieňovala som sa tam o podozrení na syndróm karpálneho tunela, kvôli tomu, že mi často tŕpnu ruky a nevládzem činnosti vykonávať nepretržite. Aj teraz píšem na klávesnici a hrozne ma bolia ruky. Keď napríklad kreslím, či maľujem, nevládzem udržať štetec/pero v ruke, pretože ma začne bolieť a tŕpnuť. Občas sa mi stáva, že mi ruky tŕpnu aj v noci a to ich nemám nijako zaľahnuté.

Okrem toho ma čaká vyšetrenie na hematológii a podľa odberov z minulého týždňa mám ľahkú anémiu (chudokrvnosť). Takže sa teraz snažím do jedálnička pridať potraviny so železom a na budúci týždeň ďalšie odbery.

Veru sa nenudím. Možno aj to je dôvod, že sa neviem dokopať k ničomu inému, pretože som neustále nervózna z tých vyšetrení.

No a teraz z toho kreatívnejšieho súdka.

Určite ste na Instagrame videli, že som sa snažila robiť šperky zo živice. Plánujem robiť ďalšie, pretože je to fajn a chcela by som obdarovať pár ľudí. Okrem toho som začala konečne písať pokračovanie Maličkostí, ale ide mi to pomaličky – dlho som nepísala a musím sa do toho zase dostať.

K tomu mám na dokončenie ešte jeden obraz, ale kvôli rukám mi to ide pomaly, nechcem ich až tak namáhať. A často kvôli tomu strácam motiváciu. A to ma už dlhšie tie ruky trápia.

Teraz mám v pláne písať tie Maličkosti 2 a urobiť ešte nejaké šperky, ale ťažko sa mi k tomu dostáva. Potrebovala by som sa dať dokopy.

Potrebovala by som dlhý rozhovor s niekým, hoci aj cez správy. A potrebovala by som byť sama.

Zmiznúť niekam na dva mesiace, kde by som bola len ja a moje myšlienky. Potrebovala by som sa dať dokopy, ujasniť si v sebe nejaké veci a možno nájsť tak stratenú motiváciu. A uvedomiť si, že školu som skončila kvôli zdraviu, nepovažovať sa za padavku, ktorá to vzdala. Lenže teraz mám všade na sociálnych sieťach statusy o tom, ako sú všetci Bc. a Mgr. A ja mám pocit, že som sakra zlyhala.

Mám v sebe hrozný neporiadok a preto by som bola rada, keby som naozaj mohla niekam zdrhnúť, byť sama. Ale nemám kam.

No nič, nechcela som, aby tento článok smeroval zrovna tam, kde smeruje, ale keďže Slovo je nádych, tak nech sú to slová, ktoré potrebujem napísať.

Majte sa zatiaľ krásne. Keď sa dokopem, tak dakedy v nasledujúcich týždňoch by som mohla napísať ten článok s tipmi ako na úzkosť.

Related Posts

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *