AKO SOM HĽADALA ŠŤASTIE – 32. kapitola
AKO SOM HĽADALA ŠŤASTIE – 32. kapitolaNakoniec sme si spolu začali písať takmer každý deň. On vždy čakal, kým prídem z práce a potom mi napísal. Bol celkom milý, len čo je pravda, no tentokrát som[...]
Nakoniec sme si spolu začali písať takmer každý deň. On vždy čakal, kým prídem z práce a potom mi napísal. Bol celkom milý, len čo je pravda, no tentokrát som[...]
V lete som to celé nezvládla a znovu zablúdila na stránku zoznamky. Akurát som sa rozhodla skúsiť inú – ktorá bola však na podobnom princípe ako tá predtým. Avšak teraz[...]
Osamelosť ma veru neopúšťala. Mnohí by sa možno čudujete, ako je to vôbec možné. Veď som mala pri sebe sestru a aj otca, s ktorými sa môj vzťah zlepšil. No[...]
Čas nenávratne plynul. Ja som opäť pracovala v knižnici ako pred PN-kou a pomaly som sa dostávala z toho všetkého, čo sa stalo. Pripúšťam, že niekomu to môže pripadať nezmyselné,[...]
Po troch týždňoch, tak ako som si myslela, ma pustili domov. Prišla po mňa sestra aj s otcom a obaja vyzerali veľmi radi, že ma vidia. Najmä preto, že ma[...]
Môj stav sa každým dňom zhoršoval. Napokon som nemohla ani rozprávať. Otec s Annou sa u mňa striedali a dávali na mňa pozor. Snažili sa so mnou rozprávať, no márne.[...]
Dni plynuli. Lienky nezaberali. Avšak v jeden deň sa mi zdalo, že mi je lepšie. Dokázala som sa osprchovať. Keď prišiel Martin, túlili sme sa k sebe. Ležali sme na[...]
Prešlo pár dní. Moja nálada klesala pod bod mrazu. Cítila som sa depresívne. Z postele som dokázala vyliezť len keď som potrebovala ísť na záchod. Anna sa ma snažila prehovoriť,[...]
Pred dverami do otcovho bytu som si utrela slzy a vošla dnu. Zo spálne sa ozývalo hlasné chrápanie a v kuchyni voňal čaj. Kuchyňa bola oproti predsieni, takže keď ste[...]
Keď otca pustili, bol dosť slabý a malátny. Obe sme poňho prišli. Chceli sme mu zavolať sanitku, no pred nemocnicou Anna stretla svojho známeho, ktorý mal auto a ponúkol sa,[...]