AKO SOM HĽADALA ŠŤASTIE – 22. kapitola
AKO SOM HĽADALA ŠŤASTIE – 22. kapitolaUplynul týždeň. Začínal sa nový rok a ja som Martina celý ten čas nevidela. Každý deň sme chodili s Annou za otcom a bývali sme zatiaľ v jeho byte. O[...]
Uplynul týždeň. Začínal sa nový rok a ja som Martina celý ten čas nevidela. Každý deň sme chodili s Annou za otcom a bývali sme zatiaľ v jeho byte. O[...]
„Ahoj, oci,“ povedala som a chytila ho za ruku, v ktorej mal pichnutú kanylu. Anna vytiahla z kabelky vreckovku a utierala si uplakané oči. Na líci jej zostala čierna šmuha[...]
Suseda sa zatvárila strašne smutne a ja s Annou sme zostali v šoku. Otca odviezla sanitka? Strašne som sa zľakla. Pozrela som na Annu a ona sotva potláčala slzy. „Asi[...]
Ocovi sme sa stále snažili dozvoniť, dovolať, no nič nepomáhalo. Búchali sme mu na dvere, no neotváral. Asi po pol hodine sme už boli unavené. Anna sa na mňa smutne[...]
Od tej chvíle som považovala dvadsiaty druhý december za ten najkrajší deň v mojom živote. Trochu som sa po tom bála, že si povie, že sa neviem bozkávať a že[...]
Čas plynul neskutočne rýchlo. Od nášho prvého stretnutia ubehlo niekoľko týždňov. A celý ten čas sme si spolu telefonovali a chodili von. Nič také pekné som jakživ nezažila a myslela[...]
Keď bolo prvého, čakala som na našom dohodnutom mieste na námestí. Zo stresu a strachu som si hrýzla pery. Mali sme sa stretnúť o piatej, no ja som tam stála[...]
November sa pomaly končil. Vonku bola zima, akoby už mali byť Vianoce. S Martinom sme si písali veľmi často. Priznala som sa mu s mojimi psychickými problémami a aj s[...]
Keď som mala po práci, vybrala som sa rovnou cestou k otcovmu bytu. Ako šiel čas, stmievalo sa čoraz rýchlejšie. Keď som prišla k bytu, bola už takmer tma a[...]
Prešiel týždeň. Vonku bola už celkom zima. Nosila som svoj obľúbený čierny kabátik, ktorý som raz vyhrabala v jednom sekáči. Kabát na moju postavu sa zháňal skutočne ťažko. Ale keď[...]