V hmlách,  Život

Aj so zrakovým hendikepom môžete upiecť skvelé koláče i navariť dobré jedlo

Raz som videla na TikToku video, kde nevidiace dievča ukazovalo vo vtipných scénkach, ako si ľudia myslia, že my, so zrakovým hendikepom, (ne)zvládame život. Mala tam scénky aj s varením. Ukazovala, ako si často spoločnosť môže myslieť, že každé jedlo pripálime a že vlastne ani nevieme, čo doň dávame. Verím tomu, že spoločnosť má čo sa týka tohto skreslené vnímanie. Ja teda nie som úplne nevidiaca, aj keď môj zrak je dosť biedny, ale tiež býva pre mňa varenie či pečenie výzva. Ja túto výzvu však rada prijmem a pustím sa do nej.

Istý čas som sa varenia i pečenia bála. Potom som začala piecť s pomocou mamky a dnes si na to trúfam sama. Musím však priznať, že pečenie ma baví viac ako varenie. A pečiem vlastne už dlhšie, kdežto k vareniu som sa dostala najviac až minulý rok na výške, keď som sa musela starať o domácnosť a samozrejme variť.

Vždy je to teda pre mňa výzva. Pretože u mnohých jedál si hneď nevšimnem, že mi niečo prihára. Mám totiž aj nanič čuch, takže to necítim (nie, nemám koronu, dobrý čuch nemám odmalička). Preto som sa dlhú dobu varenia bála.

Ako som spomenula, pečeniu sa venujem už niekoľko rokov. Najprv som bola len pomocníčka, potom mi len mamina robila pomocníčku a teraz to už všetko zvládam sama. I tak som sa málokedy púšťala do zložitejších receptov, ktoré vyžadovali váženie a iné veci. Vždy som bola najradšej za recepty, ktoré záviseli na hrnčekoch. Môj obľúbený koláč, ktorý som piekla bol hrnčekový perník, ktorý som si obmieňala, robila verziu bez perníkového korenia, s ovocím, kávou, škoricou či čokoládou.

Hrnčekový koláč s kúskami čokolády.

Pred časom som sa osmelila skúšať aj iné veci. Takže som upiekla svoj prvý cheesecake, prvú bábovku a raz aj chlieb. A minuloročné vianočné pečivo som tiež robila ja sama. Väčšina sa naozaj vydarila. Zázvorníky mi akurát stvrdli, vianočka tiež. Ale je to okej, na budúci rok skúšam znovu. 🙂

Moje vianočné pečivo.

Je to o tom, že sa netreba vzdávať. Mnoho koláčov a sušienok a zákuskov sa mi vydarilo. To však neznamená, že sa mi podarili všetky. Raz som piekla cookies a všetky sa mi zlepili tak, že to neboli sušienky, ale jedna veľká sušienka vo veľkosti plechu, v ktorom som to piekla. Ale polámala som ich a zjedli sa. 😀 Alebo snehové pusinky, čo som robila na Vianoce. Nepodarili sa. Ale zjedli sa. 😀

Takže sa nikdy netreba vzdávať. Keď sa nepodarí raz, druhý raz to vyjde. A keď nie, do tretice všetko dobré, veď viete.

Ako som už spomínala, počas prvého semestra na výške som „pričuchla“ aj k tomu vareniu. Aby ste si nemysleli, čo-to som vedela navariť už skôr. Moja najväčšia špecialita bol ryžový nákyp a palacinky. Ako menšia som sa učila variť pri mamke, ale viete ako sa hovorí – najlepšie sa človek naučí sám a na vlastných chybách. A priznám sa, trošku som, z toho varenia s kedysi, mala „traumu“, keď mi pri jednom varení začala horieť chňapka. 😀

Ale keď som bola na varenie sama, dostala som sa do toho a veľa sa naučila. Viem, že teraz varím málo, ale to je preto, lebo mamka zatiaľ varí samé dobroty. Avšak ak si vymyslí niečo, čo ja nemusím, viem sa zariadiť a uvarím si sama. Často ide o improvizáciu typu „čo dom dal“.

Ak sa práve pýtate, ako to vlastne robím, keď nemám dobrý zrak a čuch je tiež kdesi stratený. Nové recepty robím vždy podľa receptu. Sledujem čas. A už poznám našu rúru. Som však taká, že mám potrebu jedlo častejšie kontrolovať najmä kvôli tomu, že ho vlastne necítim a veľmi dobre ani nevidím. A časom som sa už aj čo-to naučila. A najlepšia kontrola je ochutnávanie. Samozrejme tak, aby potom niečo zostalo, že. 😀 A pri pečení koláčov zisťujem stav jednoducho tým, že doň pichnem špajdľou a ak sa na ňu nalepí cesto, koláč ešte treba nechať piecť. Ak na nej cesto nie je, je to hotové. To som sa naučila od mamky.

Takže nie, nie je to tak, že neviem, čo do varenie a pečenia dávam a všetko mi zhorí. 😀 Ak treba pomôže mi mamka, ale väčšinou zvládam všetko sama a vďakabohu, naša kuchynská váha má veľký displej, takže vidím, koľko čo váži. A čo sa týka varenia, radšej by som bola za elektrický sporák, alebo takú tú indukčnú dosku (ak sa to tak naozaj volá), plynový ma ešte stále desí, najmä keď neviem, či som ho dobre zapla.

A je naozaj pravda, že pečenie mám oveľa radšej ako varenie. A to z toho dôvodu, že v tom pečení sa môžem vyhrať. Môžem rozmýšľať ako koláč ozdobím, čo zaujímavé navyše pridám do muffinov a tak.

Na záver musím zhodnotiť, že to, čo som upiekla všetkým doma chutilo. Najlepšie čo som piekla je rýchly hrnčekový koláč, mliečne sušienky, a takisto muffiny. A na Vianoce všetkým chutili vanilkové rožteky a medovníky, ktoré mi vôbec nestvrdli a boli stále mäkké.

A ak by ste chceli, v ďalšom článku by som vám sem mohla dať zopár receptov na nejaké dobroty. Chceli by ste?

Som autorkou piatich kníh, milujem umenie, maľovanie, kreslenie, čítanie kníh a blogovanie. Som závislák na káve. Žijem na západnom Slovensku.

3 komentáre

  • Nikol

    Dokud jsem bydlela u rodičů, vařila vždycky mamka a já jí maximálně asistovala. To se trochu změnilo, když jsem přišla na vysokou a přejedlo se mi jídlo z menzy. No a definitivně jsem začla vařit cca dva roky zpátky, když jsem začala bydlet s přítelem, protože mi zkrátka nic jiného nezbylo. Měla jsem z toho strach, ale docela rychle jsem se oklepala, a i když se často pořežu, něco shodím, nebo u toho vypadám mega vtipně, protože na to nevidím, tak mě to baví a myslím, že mi to i jde 😀
    PS: Plynový sporák je moje noční můra! Kdysi jsme ho s rodiči měli na bytě, ale po stěhování jsme v nové kuchyni měli indukční desku a teď ji máme díkybohu taky 😀

  • Henrieta

    Tvoje koláče nemajú chybu, vždy krásne nafúknuté. Zachviľu sa pustíš aj do krémových zákuskov. Mala si ísť za cukrárku 😁

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.