Ako som hľadala šťastie,  Tvorba

AKO SOM HĽADALA ŠŤASTIE – 10. kapitola

O pár dní som nadobudla pocit, že je ten správny čas napísať Petrovi pravdu o sebe. Začali sme si písať o tom, ako trpel, keď bol dieťa a o tom, že nemal veľmi dobré detstvo. A tak som sa toho chytila a dala na radu Tris.

TerezaHav: Už keď sme u týchto problémov, musím s ti k niečomu priznať.

Peter954: Tak len píš, môžeš sa mi zveriť, ak potrebuješ. 🙂

TerezaHav: Vieš, pravý dôvod toho, že som sa prihlásila na zoznamku bol ten, že mi to odporučila moja psychologička. Som veľmi osamelá a nechcem bývať s otcom. O ňom som ti už písala, takže to vieš. No a od smrti matky sa u mňa zhoršila jedna vec. Začala som sa rezať viac, ako keď som bola v puberte.

Peter954: Aha. Takže máš psychické problémy?

TerezaHav: Áno. Dúfam, že ťa od seba neodradím…

Peter si moju odpoveď zobrazil. Čakala som päť minút. Odpoveď neprišla.
Čakala som desať minút. Nič.

Sedela som pred notebookom ešte hodinu a odpoveď ani dovtedy neprišla. Vložila som si hlavu do dlaní a oprela sa lakťami o stôl. Nemohla som tomu uveriť. Vyzeral na veľmi milého a tolerantného muža. A neodpísal mi.

Mala som chuť plakať. Vedela som, že ak by sme mali spolu už nejaký vzťah a toto by mi urobil, bolelo by to omnoho viac. Ale aj vtedy to bolelo dosť.

Uvedomovala som si, že som ho tým odradila. Myslela som si, že mužov odo mňa bude odrádzať najmä môj vzhľad, moja fotografia. No vtedy som zistila, že to nie je práve to. Môj problém ho odradil.

Nenávidela som sa. Tak veľmi, že som mala najväčšiu chuť ísť do kúpeľne a znovu sa porezať. Vedela som, že robím len zle a že ak by som to chcela zmeniť, tak by som to mala prestať robiť, ale ten pocit nenávisti vo mne prebudil chuť zničiť samu seba. Samo sebe to odporovalo, no svojmu vnútornému hlasu som akosi nedokázala oponovať.

Zavrela som prehliadač so stránkou zoznamky a zaklapla notebook. Po lícach sa mi už kotúľali slzy.

Notebook som otvorila ešte okolo polnoci, keď som sa z akejsi nezrozumiteľnej nočnej mory prebrala a šla sa napiť vody. Znovu som načítala stránky zoznamky. Znovu skontolovala správy. Otvorila si našu konverzáciu s Petrom.

Prečítané. Bol online. No neodpovedal.

No povedala som si, že ešte nebudem robiť unáhlené závery. Možno nemal čas mi odpísať. Rozhodla som sa, že ešte pár dní počkám.

Asi o týždeň som sklamane uzavrela situáciu. Skutočne ho odradili moje psychické problémy. Zrejme som bola preňho nejaký cvok, takže mi neodpísal. Správa zostala ešte vždy prečítaná, no nedočkala sa odpovede. Každý jeden deň v tom týždni som to kontrolovala a verila, že predsa len nemal čas a že sa ešte ozve.

Neozval sa.

Som autorkou piatich kníh, milujem umenie, maľovanie, kreslenie, čítanie kníh a blogovanie. Som závislák na káve. Žijem na západnom Slovensku.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.