AKO SOM HĽADALA ŠŤASTIE – 37. kapitola

Vzťah s Teom bol nádherný. Voňal po káve. Teo bol úžasný človek. Spomínal, že mal ťažkú minulosť a rodinné problémy a bol arogantný debil, ako sám povedal, ale rozhodol sa zmeniť. Našiel si prácu a snažil sa žiť a myslieť pozitívne.

Čo presne prežil mi zatiaľ povedať nechcel a ja som sa ani nevypytovala. No keď vyšiel aspoň čiastočne s farbou von, tak som mu o sebe povedala viac aj ja.

A akceptoval to. Dokonca ma chápal.

A to ma k nemu pripútalo ešte bližšie než by som možno chcela. Ale nakoniec mi to ani neprekážalo.

Keď ma prvýkrát pozval k sebe, obávala som sa, že nastane podobný scenár ako s Martinom. Strašne som sa bála. Bola som stále v situácii, kedy som na sex nebola pripravená a nechcela som si ani predstavovať, ako by sa tváril, keby som odokryla svoju skutočnú postavu. Samozrejme, že videl, že som tučná, no oblečenie vám pomôže to aspoň trochu zlepšiť a zakryť. Ale ak by ma uvidel nahú, asi by to nebolo priveľmi pekné.

Svoju váhu som naďalej riešila, no nechcela som do toho zaťahovať Tea. Stále som bola na vážkach, či schudnúť kvôli jemu, alebo sa na to radšej vykašľať.

Psychologička ma však presviedčala, že to musím urobiť najmä kvôli sebe, nie kvôli druhým. A práve to bolo na tom najhoršie, pretože som sama nevedela, či to chcem, alebo nie. Neustála ambivalencia.

Teo však na mňa na moje prekvapenie netlačil. Ležali sme spolu v jeho posteli, objímali sa, bozkávali, držali sa za ruky. Akceptoval ma, keď som mu povedala, že to ešte nechcem.

Nemohla som tomu uveriť.

Skutočne môže existovať niekto, kto na ženu netlačí kvôli sexu?

Môže.

A práve preto mi bol Teo ešte bližší.

Tie chvíle, keď sme len tak ležali vedľa seba, alebo keď ma pri prechádzkach nádhernou Skalicou držal silno za ruku, akoby tým chcel povedať „Nepustím ťa.“, alebo keď sme sa objímali a bozkávali, boli pre mňa čarovné. Nemohla som sa ho nabažiť.

Celý ten čas som sa cítila úžasne. Prázdnota a osamelosť zmizli, pretože kedykoľvek som potrebovala pomôcť, vyrozprávať sa, bol tu. Ešte viac ako Tris. Vždy bol pri mne a bol ochotný ma kedykoľvek podržať.

Keď som mu zavolala, počula som v jeho hlase radosť.

A ja som sa tešila, že môžem počuť jeho hlas.

Boli sme ako Rómeo a Júlia, lenže bez tragického konca.

Aspoň dovtedy.