AKO SOM HĽADALA ŠŤASTIE – 4. kapitola

Po príchode domov som si sadla na svoju posteľ. Lily sa ku mne priplazila a začala sa s pradením o mňa obtierať. Vzala som si ju do náručia a maznala sa s ňou.

Cítila som sa neskutočne zlomená.

Ako môže hovoriť takéto veci?

Mala som chuť porezať sa. Tak ako vždy, keď som bola v emočnom tlaku. Potrebovala som jednoducho prehlušiť tú psychickú bolesť fyzickou. Snažila som sa zo všetkých síl nemyslieť na to. Stisla som silnejšie Lily v náručí, aby mi dodala kúsok svojej energie. Lily sa však vytrhla a rozbehla sa do kuchyne.

„Ach, ako sa len ty máš dobre, Lilinka,“ povedala som pošepky a opakom ruky si utrela stekajúce slzy po lícach.

Prehrávala som svoj vnútorný boj. Vstala som a šla do kúpeľne. Otvorila som skrinku nad umývadlom a zahľadela sa na svoju tvár v zrkadle. Strapaté gaštanovo hnedé vlasy, rozmazaná maskara. Nezvykla som sa veľmi maľovať. Len jemne. No zdá sa, že aj vode odolná maskara sklamala a nevydržala nápor mojich sĺz. Čo už.

Ako som tak stála pred zrkadlom a v ruke zvierala ostrie žiletky, dostala som sa do fázy, kedy mi bolo všetko úplne jedno. V hlave mi zaznelo len: „Kašlem na všetko, nezáleží na tom už.“

Pevnejšie som zovrela žiletku a priložila si ju k zápästiu. Vedela som, že keď sa spamätám z tohto stavu, budem sa neskutočne nenávidieť.

No jednoducho mi to bolo v tej chvíli jedno.

Potiahla som smerom dolu. Rana bola trošku hlbšia, než som zvyknutá. Bolo mi to fuk. Ale bolelo to. A to mi v tej chvíli stačilo. Krv sa v rane začala hromadiť a stekala po kvapkách dolu. Stekala do umývadla. Pozorovala som ju a zhlboka vydýchla. Pocítila som úľavu.

„Mňau,“ ozvalo sa mi za chrbtom. Otočila som sa a zazrela Lily, ako na mňa upiera svoje oči. Pripadalo mi to, ako by sa na mňa pozerala vyčítavo.

„Nepozeraj na mňa tak,“ povedala som jej. Vrátila som sa k svojej rane. Vzala som vreckovky a začala si ranu ošetrovať.

Trvalo mi to dlhšie než obyčajne, pretože rana krvácala viac. Ale splnilo to svoj účel. Uľavilo sa mi. No nie na dlho. Ak ste niekedy niečo podobné zažili, viete, že o pár chvíľ sa dostaví obviňovanie, sebanenávisť a hnev. A hnev hlavne v tedy, ak ste dali sľub, že si neublížite.

Ak ste nič takéto neprežili, asi to nechápete. A možno to je na jednu stranu dobre.

Obviazala som si zápästie a prezliekla sa do domáceho oblečenia. Doma som bez obáv nosila tričká s krátkym rukávom. Tu som sa nemala čoho báť. Videla ma akurát Lily. A ona tomu našťastie nerozumela.