AKO SOM HĽADALA ŠŤASTIE – 40. kapitola

Po rokoch som bola zmierená sama so sebou a so svojím životom. Na Tea som myslela často. Môj život bol v poriadku. Otec začal znovu pracovať a zdalo sa, že sa mu darí. Anna študovala na vysokej škole a každý týždeň sme sa stretávali.

Ale môjmu životu predsa len niečo chýbalo, čo značilo, že tak úplne v poriadku to nie je. Chýbal mi Teo.

Nemohla som to popierať. Ubehlo niekoľko rokov, no stále nejaká časť v kútiku mojej duše dúfala, že sa vráti, alebo že nastane šťastný koniec.

Páčil sa mi jeden citát: „Všetko bude v poriadku. Nakoniec. Ak to nie je v poriadku, nie je to koniec.“

Ale odmietla som už čakať na to, že sa opäť niečo stane. Niečo, čo si dlho prajem, po čom túžim. Rozhodla som sa, že si konečne budem plniť svoje sny, ktoré sa netýkali maľovania. To som stále milovala a mojim obrazom sa darilo aj keď sa občas vyskytli ľudia, ktorí moje výtvory nechápali, alebo možno nemohli prehrýzť fakt, že sa niekomu darí.

Jedného zamračeného dňa, keď už ubehlo zopár mesiacov od môjho návratu do svojho bytu, som sedela v kuchynke za malým pultíkom a písala si do starého ošúchaného zápisníku svoje sny, ktoré si túžim plniť už odmalička.

Číslo jeden: týždeň v Anglicku.

Číslo dva: vystavovať v galérií.

Číslo tri: ísť študovať na vysokú školu.

Číslo štyri: ilustrovať knihy.

Číslo päť: zvláštny sen – maľovať kávou.

Viac snov mi v tej chvíli nenapadlo, no ten prvý bol najsilnejší. Anglicko bolo odmalička moja vysnívaná krajina. Milovala som ten jazyk, prírodu, ktorú som mala zatiaľ možnosť vidieť len na fotkách. Túžila som tam ísť.

A… takisto som v kútiku duše dúfala, že by som mohla stretnúť Tea. Priznávam, stále som s tak trochu hnevala, že sa neozval. Ale časť mňa po ňom túžila. Možno práve preto, že vzťah, ktorý sme k sebe mali bol niečo viac ako obyčajný vzťah. Moja stratená časť si našla svoju druhú polovičku a vtedy sa našla.

Viem, zne to ako strašné klišé.

Lenže čoraz viac si uvedomujem, že život v niektorých situáciách skutočne klišé je. Neubránime sa tomu.

No podstatne väčšia časť mňa ma lákala vycestovať do Anglicka najmä kvôli môjmu snu. Bol to len prvý schodík na ceste k cestovaniu do ďalších krajín.

Sny si treba plniť. Pokiaľ je to čo i len trochu možné.

Dlho som neváhala.