AKO SOM HĽADALA ŠŤASTIE – Epilóg

Som Tereza.

Malá, tučná a s pehami na tvári.

Dlhé roky som strávila v depresiách a s čakaním na niekoho, kto ma raz urobí šťastnou. Neustále som niekoho hľadala, aby zaplnil moju prázdnotu.

No nakoniec som sa presvedčila o tom, že to bolo zlé.

Nemôžeme čakať. Musíme žiť.

Zistila som, že my sami musíme robiť všetko preto, aby sme boli šťastní.

Nik iný to naše šťastie totiž v rukách nemá.

Len my.

A tak som začala robiť, to, čo ma robí šťastnou.

Začala som konečne žiť.

Skúste to i vy.

Nečakajte.

Žite.

Šťastie si vás nájde…