Bola som vôbec zaľúbená? #BloggerChallenge

Poviem to úprimne, do tohto článku sa mi nechce. Pretože vlastne ani neviem, či som vtedy bola vôbec zamilovaná. Možno som len chcela byť, pretože dievčatá v mojom ročníku toto už dávno riešili a ja som sa chcela tiež zamilovať, aby som mala o čom hovoriť.

Jediný vzťah, ktorý som mala bol na diaľku a trval mesiac. A vtedy som asi bola zaľúbená. Nikdy som si však v tej zamilovanosti nevedela predstaviť, že by som s dotyčným mala spať.

Keď som sa prvýkrát zamilovala (alebo som si to aspoň myslela), bol to starší chlapec, ktorý hral na gitare a tým som bola pomerne fascinovaná. Bola som pre neho však vzduch, čo asi nepomohlo mojim vznikajúcim depresiám. Nikoho ale neobviňujem.

Potom som sa zamilovala do človeka, ktorého som spoznala cez internet. Boli sme od seba veľa kilometrov ďaleko. No i tak sme si písali a ja som k nemu asi niečo cítila. Ale taktiež som bola ešte hlúpa pubertiačka.

Páčilo sa mi potom ešte zopár chlapcov a myslela som si, že som sa zaľúbila. Upla som sa na nich. Bola to ale zaľúbenosť? Neviem.

Neskôr som roky blúdila po zoznamkách. Písala som si s fajn ľuďmi. Stačila ale jediná zmienka o sexe a ja som blokovala účty a zo všetkého som vycúvala. Zažiť romantiku ma vždy lákalo. Mať s niekým naozaj pekný vzťah, plný porozumenia, podpory…

Odkedy som zistila, že som asexuálka, zamýšľala som sa nad tým, či som vlastne skutočne bola zamilovaná. Či to nebola len túžba byť zamilovaná. S nikým z tých chlapcov som si nevedela tak úplne predstaviť vzťah.

Tento článok asi nie je úplne to, čo by ste čakali na túto tému. Ale to je moja realita a ja nechcem opisovať detaily, pretože som o nich už písala v jednej zo svojich kníh, ktorá je, chvalabohu, vypredaná.

Na podobnú tému napísali články aj Kája a Mark Reed. Určite ich poteší, keď ich navštívite.