Po troch týždňoch, tak ako som si myslela, ma pustili domov. Prišla po mňa sestra aj s otcom a obaja vyzerali veľmi radi, že ma
Kategória: Tvorba
Môj stav sa každým dňom zhoršoval. Napokon som nemohla ani rozprávať. Otec s Annou sa u mňa striedali a dávali na mňa pozor. Snažili sa
Dni plynuli. Lienky nezaberali. Avšak v jeden deň sa mi zdalo, že mi je lepšie. Dokázala som sa osprchovať. Keď prišiel Martin, túlili sme sa
Prešlo pár dní. Moja nálada klesala pod bod mrazu. Cítila som sa depresívne. Z postele som dokázala vyliezť len keď som potrebovala ísť na záchod.
Pred dverami do otcovho bytu som si utrela slzy a vošla dnu. Zo spálne sa ozývalo hlasné chrápanie a v kuchyni voňal čaj. Kuchyňa bola
Keď otca pustili, bol dosť slabý a malátny. Obe sme poňho prišli. Chceli sme mu zavolať sanitku, no pred nemocnicou Anna stretla svojho známeho, ktorý
Uplynul týždeň. Začínal sa nový rok a ja som Martina celý ten čas nevidela. Každý deň sme chodili s Annou za otcom a bývali sme
„Ahoj, oci,“ povedala som a chytila ho za ruku, v ktorej mal pichnutú kanylu. Anna vytiahla z kabelky vreckovku a utierala si uplakané oči. Na
Suseda sa zatvárila strašne smutne a ja s Annou sme zostali v šoku. Otca odviezla sanitka? Strašne som sa zľakla. Pozrela som na Annu a
Ocovi sme sa stále snažili dozvoniť, dovolať, no nič nepomáhalo. Búchali sme mu na dvere, no neotváral. Asi po pol hodine sme už boli unavené.