Zase som dlhšie nezverejnila článok. Je čas opäť to napraviť. Minulý týždeň bol pre mňa skvelý. Síce únavný, ale naplno som si ho užila. Dnes vám teda o tom poviem niečo viac. Minulý utorok som bola prvýkrát v Prahe. Predtým som tam ešte nikdy nebola, nikdy som naživo nevidela tie krásne miesta, o ktorých sa hovorí. Mnoho rokov som žila tak, že som sa bála cestovať. A keď sa to zlepšovalo, prišli do môjho života panické záchvaty a úzkosti. To bol pre mňa krok späť. Po viac ako roku som cítila, že môj život ide znovu do normálu a že úzkosti sú na ústupe. A tak bol čas vyjsť z…
-
-
ZAMILOVALA SOM SA
Viem, že by som mala ako ďalší článok publikovať 10 zaujímavostí o Maličkostiach, ale absolútne sa mi do toho nechce a skôr mám chuť na taký obyčajnejší článok. Takže zaujímavosti o mojej poslednej knihe budú (snáď) nabudúce. Tentokrát som sa rozhodla porozprávať vám zasa trochu o živote. Lebo slovo je nádych, že. 🙂 Viem, že už čakáte, kedy vysvetlím nadpis. A áno, priznávam, je to clickbait. Určite. Ale proste mi to nedalo. Okej, dlžím vám vysvetlenie. Áno, zamilovala som sa. Ale nie do osoby (dokonca ani tej fiktívnej), ale do činnosti. Viete, že milujem kreslenie a maľovanie. Tak nejako ma tvorenie bavilo odmalička (ešte skôr než som začala s písaním)…
-
Spisovateľský update – píšem teraz vôbec?
Ani veľmi nie. Koniec článku. Majte sa! Nie, to bol len pokus o vtip. Časy, keď moje články pozostávali z jednej vety sú dávno preč. Opäť som si prechádzala svoje nápady na články a rozhodovala sa, ktorý napísať. Nápadov je viacero, ale až kamarátka mi pomohla rozhodnúť sa. Keď s niekým komunikujem, často dostávam otázku: „A píšeš teraz niečo?“ Nechápte ma zle, je to v pohode otázka, ale trochu mi dá zabrať než na ňu odpoviem. A myslím si, že mnohí by radi počuli odpoveď typu: „Áno, momentálne pracujem na ďalšej knihe a už skoro finišujem.“ Alebo niečo podobné. A možno potom niektorých sklamem, keď zo seba vysúkam akú-takú schopnú…
-
Nedeľné zhrnutie posledného mesiaca v mojich myšlienkach
Mala som niekoľko nápadov, o čom písať článok. Napokon sa nechávam uniesť myšlienkami. Ono to je niekedy treba. Zamyslieť sa nad všetkým, čo sa v živote deje, prehodnotiť isté veci… Koniec-koncov, slovo je môj nádych, nie? 🙂 Život je riadne nevyspytateľný. Ale všetko, čo sa deje, nás má niečo naučiť. A je skutočne pravda, že všetko zlé, je na niečo dobré. Okrem vojny, samozrejme, tá nie je dobrá na nič. Myslím tým skôr životné skúšky. Posledné týždne boli pre mňa pomerne zaujímavé. Vlastne posledný mesiac. Po rokoch trápenia sa kvôli niečomu som si v poslednom čase začala uvedomovať, že to aj tak nezmením a začala som sa od toho dištancovať.…
-
Hendikep a úzkosť mi komplikujú prácu, ale ja im to nedovolím
O práci som tu už písala zopár článkov. Pre tých, ktorí ich nečítali, alebo sa dostali náhodou na môj blog, pracujem ako redaktorka v Tipli.sk. Alebo sa to dá označiť aj ako copywriterka – redaktorka je oficiálny názov mojej pracovnej pozície. Už tam pracujem niekoľko mesiacov a práca ma stále baví, aj keď, samozrejme, bývajú aj ťažšie dni, kedy sa mi absolútne nechce. Ale to je tak v každej práci. Dávnejšie som dávala na svoj instagram možnosť pomôcť mi nájsť nejaké nápady na články. Objavila sa tam téma súvisiaca s prácou a tým, s akými problémami sa najčastejšie pri práci stretávam. Mne to prišlo ako super nápad, pretože sú nejaké…
-
Toxické priateľstvo a jeho koniec, ktorý ma niečo naučil
Posledné dni boli pre mňa pomerne ťažké. Vlastne posledný týždeň. Tak nejako som si uvedomovala, že niektoré priateľstvá, ktoré udržiavam, vlastne priateľstvami vôbec neboli. A jedno z nich skončilo tak, že som ja bola označená za tú zlú. V živote som nikdy nemala veľa priateľov. Vlastne boli roky, keď som nemala nikoho a jediná, komu som sa mohla zveriť, bola moja mamka. Neskôr sa to zlepšilo a ja som mala kamarátok viac. Posledný týždeň mi ukázal, kto je skutočný priateľ. Ukázal mi, že priateľstvo, v ktorom doňho neustále niečo dávam len ja a nič za to nedostávam, alebo dostávam len minimum, nemôže fungovať a je pomerne toxické. A toxické vzťahy…
-
Pred rokom som skončila s výškou kvôli panickým záchvatom
Už to bude rok, odvtedy čo som skončila štúdium na vysokej škole. Pamätám si na to úplne presne. Rozhodla som sa tak po tom, ako som prekonala silný panický záchvat na jednej z prednášok a potom nezvládala spolupracovať na ďalšej prednáške. Vlastne som minulý rok v januári úspešne dokončila prvý semester a myslela si, že budem mať potom čas na regeneráciu. Panické záchvaty to zmenili a ja som si vravela, že to predsa nejako zvládnem, bála som sa priznať si, že by som mohla so školou skončiť, pretože som to brala ako zlyhanie a fakt, že ľudí okolo seba sklamem. Po tom, ako som videla, že s takýmto fungovaním ďalší…
-
Moja mamka má sklerózu multiplex – ako s tým žijem(e)?
Pamätám si hodiny na strednej škole, keď som študovala odbor sociálno-výchovný pracovník. Na jednom z predmetov sme raz preberali tému „choroba v rodine“. Učiť sa túto tému bolo pre mňa pomerne zbytočné, pretože už som istý čas vedela čo táto téma všetko obnáša a vedela som, aké to presne je pre členov rodiny. Nemyslím tým teraz fakt, že ja som hendikepovaná. S tým moja rodina žila odkedy som sa narodila. Ide skôr o to, keď dospelý člen rodiny vážne ochorie. Je to zrazu také… iné. Viem o tom svoje. Bol rok 2010, keď som sa dozvedela, že moja mamka má sklerózu multiplex. Pre vás, ktorí netušíte o čo ide, trochu…
-
Aj so zrakovým hendikepom môžete upiecť skvelé koláče i navariť dobré jedlo
Raz som videla na TikToku video, kde nevidiace dievča ukazovalo vo vtipných scénkach, ako si ľudia myslia, že my, so zrakovým hendikepom, (ne)zvládame život. Mala tam scénky aj s varením. Ukazovala, ako si často spoločnosť môže myslieť, že každé jedlo pripálime a že vlastne ani nevieme, čo doň dávame. Verím tomu, že spoločnosť má čo sa týka tohto skreslené vnímanie. Ja teda nie som úplne nevidiaca, aj keď môj zrak je dosť biedny, ale tiež býva pre mňa varenie či pečenie výzva. Ja túto výzvu však rada prijmem a pustím sa do nej. Istý čas som sa varenia i pečenia bála. Potom som začala piecť s pomocou mamky a dnes…
-
Moja copywriterská, pracovná atmosféra a „rutina“
Písala som už o tom, že mám konečne prácu. Verte mi, že ja sa z toho stále teším a to už sú to skoro dva mesiace. Písala som aj, že som dúfala, že mi predĺžia zmluvu. A ono sa tak stalo. Síce ešte na ňu čakám, ale stále mi dávajú prácu, takže, ehm, asi to nerobím až tak zle. 😀 Keď som teraz nedávno rozmýšľala o tom, aký článok mám napísať, kamarátka mi poradila napísať o mojej pracovnej atmosfére. A mne to prišlo ako super nápad. Takže, tu je moja pracovná atmosféra a taká rutina, dajme tomu. Vezmem to tak trochu od ranného vstávania, pretože to tak spolu pekne nadväzuje.…
