Život

„Chľastať“ je na Slovensku normálne – alkohol však ničí životy! #BloggerChallenge

Ako ďalšia téma BloggerChallenge je tiež pomerne osobná. Takže nebudem spomínať žiadne detaily.

Alkohol a drogy sú svinstvo. Nebudem tvrdiť, že nepijem. Občas áno. Občas mám chuť na pohárik ružového vína. Vždy však viem, kedy mám dosť a poriadne opitá som bola asi len raz-dvakrát v živote. Keby som vám napísala tie perly, ktoré som povedala, smiali by ste sa do večera. Napriek tomu pijem naozaj len príležitostne. Raz-dvakrát za mesiac. A keď aj viac, pijem málo. V poslednom čase sa to snažím obmedziť ešte viac, pretože viem, že mi to nerobí dobre na úzkosti.

Spoločnosť však väčšinou neberie „nie“ ako odpoveď a donúti vás dať si pohárik. A niekedy je ťažké vzdorovať. Ja som v tomto väčšinou tvrdohlavá, ale stáva sa, že ma niekedy prehovoria.

Každú chvíľu však vidím, ako alkohol človeka ničí a ako ho vyslovene zabíja. Zabíja v človeku to dobré, to, prečo máte dotyčného radi. A vy nemáte inú možnosť len sedieť, pozerať sa na to a obávať sa, aby sa niečo nestalo.

Isteže, môžete dotyčnému niečo povedať, no vo väčšine prípadov to pôjde jedným uchom dnu, druhým von. Takže len sledujete ako dvíha k ústam ďalší a ďalší pohárik, bojíte sa, aby mu to nespôsobilo ďalšie zdravotné problémy. Niekedy sa na to už ani nevydržíte dívať, hnusí sa vám to a zavriete sa do inej miestnosti. Počúvate hlas nasiaknutý alkoholom a slová, ktoré k danému človeku vôbec nesedia.

A bolí to. Sakramentsky to bolí.

Človek závislý na alkohole si svoju závislosť málokedy uvedomí. Povie: „Veď si vypijem len občas.“ Ale často to nie je pravda. Ja môžem tvrdiť, že pijem len občas. Človek, ktorý pije každý druhý-tretí deň naozaj nepije občas.

Neuvedomuje si, že neničí len sám seba, ale aj svoje okolie. A najbližší sú k alkoholizmu málokedy chladní. Sú potom ako spoluzávislí.

„Chľastať“ je však na Slovensku normálne, každý Slovák predsa pije. Na trhu je kopec druhov piva, tvrdého alkoholu. Je smutné, že sa závislosť berie ako niečo normálne. Alkohol ničí životy. Nie len závislým, ale aj ostatným.

Sme slepí, že to nevidíme?

Nie. Vidíme to, ale málokedy sme schopní niečo urobiť. Málokedy vieme, čo sa skrýva za dverami každej jednej domácnosti. Koľko sĺz bolo vyplakaných pri tom, ako ľudia sledujú alkoholika, ako sa zabíja. Koľko rán vyprodukoval alkohol na ľuďoch, ktorí s alkoholikom žijú.

To ani nevieme. Pretože sa vždy každá rodina navonok snaží tváriť ako spokojná a bezproblémová.

Lenže nevieme, že je v nej toľko bolesti, ktorá má silu človeka aj zabiť. Bolesti kvôli niekomu, koho strácajú kvôli alkoholu.

Slováci, Slovenky, nebuďme k tomuto ľahostajní. A samozrejme aj Česi a Češky. Alkoholizmus je závislosť a nie niečo, čo má vystihovať krajinu.

Viem, že som celý článok venovala alkoholizmu. Ku drogám už nemám čo viac dodať, je to v podstate podobné. A drogy som ja nikdy neskúšala, nebrala a ani nechcem. Stačí mi to, že káva je moja droga. 😀


Na podobnú tému napísali články aj Kája a Mark Reed. Určite budú radi, keď ich navštívite.

Som autorkou piatich kníh, milujem umenie, maľovanie, kreslenie, čítanie kníh a blogovanie. Som závislák na káve. Žijem na západnom Slovensku.

6 komentárov

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.