Život

Chýba mi to detské vnímanie Vianoc #BloggerChallenge

Keďže je dnes prvá adventná nedeľa, napadlo mi spojiť dnešnú tému s Vianocami. Ako 28 téma blogerskej výzvy je odhaliť niečo, alebo niekoho, kto mi chýba. Chýba mi viacero vecí a ľudí, ale o väčšine som už články do tejto výzvy písala. Napríklad o starkej. Potom bol nápad napísať o tom, že mi chýbajú časy, kedy som bola šťastná – teda cca 2018-2019. Ale o tom som sa už tiež zmieňovala.

Takže dnes trochu o Vianociach.

Postupom času, ako človek rastie, mení sa jeho život a pohľad na niektoré veci. Aj na veci, ktoré ho predtým tešili. V dospelosti ho už tešiť nemusia.

Pamätáte si tie časy, keď sme boli ako deti nadšení z Vianoc? Písali sme listy Ježiškovi, tešili sa na Mikuláša, že nám donesie dobroty a tradičný adventný kalendár s čokoládami. Netrpezlivo sme čakali na darčeky. A keď sme boli starší, vedeli sme, že darčeky nám kupujú rodičia, boli sme schopní ich hľadať v skriniach. Spomínam si, keď som našla v mamkinej skrini zabalený darček a podľa hmatu som vedela, že to je kniha. Nevedela som sa Vianoc dočkať.

A keď prišiel Štedrý deň, s napätím sme očakávali rozbaľovanie darčekov a najradšej by sme večerali na obed, len aby to bolo skôr. Keď sme už večerali, najradšej by sme do seba večeru hneď nahádzali, nechápali sme, načo sú okolo toho také „povyky“ ako oblátky s medom, prípitok atď.

V dospelosti sa toto mení. Síce mám stále rada Vianoce a predvianočné obdobie si väčšinou užívam, ale už to nie je také, ako kedysi. A trochu mi to chýba.

Aj keď dnes už chápem tie „povyky“ pri štedrovečernom stole. Vtedy som neznášala, že to dospelým tak trvá, kým sa najedia. A dnes? Neviem sa dočkať na oblátky s medom, kapustnicu s vianočkou a samozrejme na rybu so zemiakovým šalátom.

A darčeky? Nuž, u nás si často dáme darček ešte skôr, lebo nevydržíme, ale i tak sa väčšinou stane, že nejaká maličkosť tam pre mňa pod stromčekom je. Viem, samozrejme, že Vianoce nie i sú o darčekoch. V týchto rokoch však nie som nedočkavá na moje darčeky ale na tie, ktorými som obdarovala mojich blízkych. Doslova sa teším na ich reakciu. A to, že je niekto šťastný z darčeku je pre mňa najväčší dar.

Celú tú vianočnú atmosféru sme úplne inak vnímali. Ja, ako som už spomenula, ju mám stále rada a viem si ju užiť. Respektíve tento rok si ju v podstate užívam. Minulý rok mi došlo, že sú Vianoce až 23. decembra.

Vianoce majú pre mňa stále svoje čaro a vždy ho budú mať, pretože mám tieto sviatky fakt rada. Ale už to nikdy nebude také, aké to bolo, keď som bola malá.

A to mi trochu chýba.


Podobné články napísali aj Kája a Mark Reed. Určite by ich potešilo, ak ich navštívite.

Som autorkou piatich kníh, milujem umenie, maľovanie, kreslenie, čítanie kníh a blogovanie. Som závislák na káve. Žijem na západnom Slovensku.

One Comment

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.