Hľadanie práce a úzkosti

Písala som už na tomto blogu o tom, že mám zrakový hendikep, kvôli ktorému je pre mňa ťažké nájsť si prácu. Po strednej som bola zhruba rok na úrade práce a ani tam mi nepomohli. Už odkedy som začala písať, bolo mojím snom byť niekde redaktorkou. Potom som k tomu pridala aj copywriting, ktorému som sa kedysi venovala.

Predtým, než som nastúpila na výšku, myslela som si, že sa mi tam bude dariť natoľko, že vyriešim svoj stav aspoň na pár rokov, a tak nejako som verila, že aj po doštudovaní budem môcť ísť ešte na inú školu. Samozrejme, musela by som si to už potom platiť, ale to je vedľajšie. Po tom, ako ma semester aj čosi na výške kompletne zhodil z vrcholu, na ktorom som bola pár rokov, som štúdium tak trochu odsunula a aj keď viem, že neskôr môžem pokračovať, nedávam tomu veľkú šancu.

Preto sa snažím nájsť si prácu. Najlepšie z domu. To ale nie je až taký problém, veď kvôli pandémii veľa ľudí fungovalo online. Neberte to v zmysle, že nechcem nikam dochádzať. To nie je problém. Nechcem dochádzať do Bratislavy, lenže mnoho redakcii je v Bratislave. A aj napriek tomu, že by som si vedela zvyknúť na to cestovanie a na všetko, Bratislavu nemám v láske a vadí mi to množstvo ľudí.

Našťastie práca z domu sa dá nájsť. Už som posielala životopisy na viacero ponúk, žiadna mi zatiaľ nevyšla.

A teraz prečo píšem tento článok. Nuž, stále bojujem s úzkosťami, krátkymi epizódami depresie. Ale hlavne s úzkosťami.

Hľadať prácu s úzkosťou, to je teda iný level. Neustále bojujem s tým, či na danú ponuku reagovať, alebo nie.

Priznám sa, odhodila som takto zopár ponúk, pretože som mala dojem, že na ne nie som dosť dobrá. Hoci také tie hlavné kritériá, ktoré tam boli, som tak nejako spĺňala. Ale i tak som mala pocit, že nie som dosť.

Snažím sa s tým bojovať, pretože túžim nájsť prácu. V poslednom čase už reagujem na všetky ponuky, ktoré ma zaujmú. Ale to neznamená, že moja úzkosť je ticho. 😀

Nedávno mi kamarátka poslala super ponuku – práca z domu, copywriting. Poslala som tam ten životopis, ktorý som si písala asi dve hodiny. Poslala som aj ukážky mojich textov. Ozvali sa a poslali nejaké úlohy a otázky.

Ako reagovala moja úzkosť?

„Bojím sa, že toto nedám. Nebudem pre nich dosť dobrá. Odpovede budú znieť hlúpo a úlohy skazím.“

Ale prehrýzla som to a hneď na druhý deň som pracovala na tom dokumente a neskôr im ho odoslala. Teraz mám čakať cca 14 dní. Som nervózna a neustále napätá. Okej, to by som bola aj bez toho, ale aj tak.

Úzkosť je fakt moja každodenná. A som z toho už unavená. Ale prácu by som fakt potrebovala. Dúfam, že aspoň niečo vyjde.

Ešte mi napadá, ako som robila u novej psychologičky dotazníky. A po tom, ako som si prešla odpovede, som si vravela, že som fakt v keli. Ale musím sa z toho dostať.

Takto sa nedá žiť.

Chýbajú mi tie časy, keď som bola v pohode. Ale tak asi život funguje. Raz sme hore, potom zas dole.

Raz bude lepšie.

Len už aby to bolo.

Pokojne mi napíšte do komentárov či sa s úzkosťou potýkate aj vy a ako to zvládate?