Jedenásť poviedok o LGBTQ+ – VŠECHNY BARVY DUHY (Theo Addair a kolektív)

Prajem vám všetkým šťastný nový rok 2022. Dnešný článok – vlastne úplne prvý v novom roku – som sa rozhodla venovať knihe. Rubriku O knihách tu už mám nejaký čas, ale nepublikujem v nej články až tak často. Na Vianoce som dostala od rodičov knihu Všechny barvy duhy od kolektívu autorov, medzi ktorými je aj Theo Addair. Túto knihu som prvýkrát videla myslím na Instagrame samotného autora Thea Addaira. Keďže mám rada knihy s tematikou LGBTQ+, hneď ma to zaujalo. Prečítala som si anotáciu a keď som zistila, že v knihe je aj poviedka s tematikou asexuality, musela som ju mať.

Všechny barvy duhy napísalo dokopy dvanásť autorov a je to kniha jedenástich poviedok venovaných rôznym oblastiam LGBTQ+ komunity. To sa mi veľmi páčilo, pretože väčšinou sa v knihách s touto témou stretávame len so vzťahmi dvoch mužov alebo dvoch žien. Osobne nepoznám veľa kníh, kde by sa rozoberali aj iné oblasti. A už vôbec nie asexualita.

Z oblasti asexuality viem len o jednej knihe (Loveless od Alice Oseman), ktorá však nebola preložená do slovenčiny či češtiny (aspoň o tom neviem) a úprimne sa mi to nechce čítať v originále. Je pravda, že tejto téme bola venovaná len jedna poviedka, ale je to lepšie ako nič.

K samotným poviedkam: všetky sa mi pomerne páčili, autori majú dobrý štýl, páčilo sa mi prepojenie s moderným svetom (napr. spomenutie komunity na Twitteri v poviedke „Jak jsem šla na záchod„). Stále to v knihách oceňujem – najmä v knihách pre mládež. Odzrkadľuje to tento moderný svet. Autori v poviedkach píšu jednoducho, no väčšina naozaj pútavo.

Príbehovo boli poviedky celkom príjemné, oceňujem dve: konkrétne poviedku „Bez šance“ od Sam Xabyssus a už spomínanú poviedku „Jak jsem šla na záchod“ od Martiny D. Antonín. A najviac ich oceňujem pre originalitu príbehu. Obe poviedky boli inakšie ako tie ostatné a boli napísané naozaj dobre a rýchlo sa čítali.

Poviem úprimne, od príbehov v tejto knižke som čakala najviac tému coming outu, ale poviedky boli každá zasadená do inej fázy života postáv a ich vnímania svojej sexuality.

O niečo menej sa mi páčila poviedka „Čokoláda na dně kornoutku“ od Karolíny Skácelovej a posledná poviedka „Pozdní léto, sobota odpoledne“ od dvojice autoriek Evy Pospíšilovej a Kláry Pospíšilovej. To však neznamená, že to boli zlé poviedky, len ma zaujali trochu menej.

Veľmi dobrá bola aj poviedka „Vezmi si mě, když to dokážeš“ od Huga Hartmana. Myslím si, že skvelo poukázala na fakt, že v našich krajinách (v Česku a na Slovensku) si pár rovnakého pohlavia nemôžu spečatiť lásku sobášom.

Nuž ale musím sa povenovať aj poviedke, kvôli ktorej som po knihe najviac túžila. Poviedka „Šťastně nezamilovanej“ od Radka Blažeka, ktorá bola teda venovaná asexualite. Ako som už spomínala, veľmi sa mi páči, že do antológie zahrnuli aj túto tému, nakoľko sa o nej veľmi málo hovorí.

"Víš, čeho se doopravdy bojím?" přiznal jsem, když jsem se vynořil a otřel si vodu z očí.
"Čeho?"
"Že si všichni mí kamarádi někoho najdou, a pak fakt skončím osamělej, protože nepsaný pravidlo je, že láska má přednost před kamarádama. Takže se budu muset na starý kolena vždycky k někomu nacpat na Vánoce, abych nebyl sám."

Z predchádzajúcich článkov už o mne možno viete, že sa považujem za asexuálku. Práve preto som rada, že tam takáto poviedka bola. Je napísaná celkom pekne a jednoducho a zároveň presne vystihuje všetky myšlienkové pochody, cez ktoré si človek väčšinou prechádza až kým nájde na všetko odpoveď. V príbehu som sa videla. A som naozaj rada, že som si niečo takéto mohla prečítať.

Keď to zhrniem, knižka plná poviedok o LGBTQ+ komunite sa mi dosť páčila, príbehy sú pekné, reálne a zároveň sú napísané jednoduchým jazykom, ktorí čitateľa osloví. Knižku rozhodne odporúčam všetkým, ktorí sa cítia byť súčasťou tejto komunity a všetkým, ktorí chcú o nej vedieť viac.

Je to téma, o ktorej by sa malo hovoriť, pretože aj keď máme dvadsiate prvé storočie, stále medzi sebou máme veľa homofóbov. A to nie je správne. A ešte sa mi páčilo, že na konci knižky uviedli dôležité kontakty na rôzne linky dôvery. To je super.

Takže knižke dávam štyri z piatich hviezdičiek.

Nakoniec chcem napísať, že názory ľudí sú rôzne a ja nemám právo nikoho odsudzovať, ale prv než by ste niekto chceli napísať nejaký nevhodný komentár, buďte tolerantní a rešpektujte moje názory.