Kam speje naša generácia? #BloggerChallenge

Nevyznám sa úprimne v názvoch jednotlivých generácií. Ja som sa narodila v roku 1995. Patrím do generácie, v ktorej sme len objavovali internet. V našich detských časoch to všetko len začínalo. Keď ste boli dieťa z chudobnejšej rodiny, tieto veci sa k vám dostali ešte o čosi neskôr.

Myslím si však, že je zbytočné opisovať, aká moja generácia je. Pretože každý sme iný a príde mi to trochu ako škatuľkovanie.

Na internete som narazila na tento citát:

Rodičia, ktorí sa zamýšľajú nad tým, kam mladšia generácia speje, by sa mali zamyslieť aj nad tým, odkaľ pochádza.

Sam Ewing (preložené mnou)

Myslím, že toto je pravdivé pre celú a akúkoľvek generáciu. Často sa starší zamýšľajú kam spejeme. Alebo aj my sa zamýšľame, kam speje generácia mladšia od nás.

A vždy tie staršie generácie budú inak vnímať mladšie. To tak jednoducho je. Aj keď je pravda, že niekedy ma to vie nahnevať. Najmä keď počúvam rozhovory dôchodkýň na zastávke o tom, akí sme my mladí neslušní. Jednoducho hádžu všetkých do jedného vreca. Pretože ja sa snažím byť vždy slušná, v autobuse púšťam ľudí pred seba, púšťam ich sadnúť si. Aj napriek tomu, že mnohokrát ja sama nevládzem v autobuse stáť.

Priznávam však, že najviac sa sťažujú ľudia, ktorí to majú už v charaktere. A stalo sa mi už aj to, že frfľali na to, že chodím výťahom na prvé poschodie. Považovali ma za lenivú s tým, že mám zdravé nohy. Vtedy som sa pre seba zasmiala: „Nohy áno, ale oči nie a tie schody nie sú riadne označené.“

S tým však nič nenarobíme. Vlastne verím tomu, že aj my, keď budeme mať po sedemdesiatke, budeme nadávať na mladých.

Na tom citáte sa mi však páči, že je to naozaj pravda. Rodičia sa často zamýšľajú prečo sú ich deti také a onaké. Alebo kam to takto dopracujú.

Nemyslia však na to, že závisí od toho, kde tie deti vyrastajú, ako vyrastajú, ako sa správajú rodičia.

Práve preto si myslím, že nemožno zhrnúť jednu celú generáciu do jedného vreca.

Poviem to na príklade. Na strednej škole (ešte na tej prvej) som počúvala spolužiačky, ako sa rozprávali o rodičoch. Jedna z nich označila svoju mamu za pi*u, pretože jej niečo nechcela kúpiť.

Ja som bola vychovaná skromne, vedela som, že si niečo naši nemohli dovoliť a tak som to ďalej nedrankala. Bola som rada aj za to málo, čo som dostala. Do maturitného ročníka som dostávala mobily, ktoré som zdedila po našich. Ale bola som spokojná aj keď moje spolužiačky mali už smartfóny.

A v neposlednom rade: v živote by som si nedovolila takto hrubo nadávať na rodičov. Aj napriek tomu, že som s nimi nie vždy súhlasila. Nedovolila by som si povedať, že moja mamina je hlúpa nieto ešte tak hnusne ako som spomenula vyššie.

Označovať preto generáciu za takú či onakú je podľa mňa nezmysel. Pretože každý z nás je rozdielny. A to, akí sme, vo veľkej miere závisí od našich rodičov a toho, ako nás vychovali.

Podobné články napísali aj Kája a Mark Reed. Určite ich poteší, keď ich navštívite.