Život

LIFE UPDATE – šťastná a s úsmevom aj napriek problémom

Dosť dlho som rozmýšľala nad tým, aký článok publikujem. Najprv som nemala takmer žiadne nápady, ale to sa trošku zmenilo. Avšak rozhodla som sa tentokrát napísať niečo zo života a urobiť z toho taký „life update“, pretože je niekoľko vecí, ktoré by som chcela zdieľať, alebo sa nad nimi zamyslieť a možno zistiť, že v tom nie som sama. Vopred upozorňujem, že článok môže vyznieť trochu chaoticky. No ale poďme na to. Musím sa priznať, že mi tieto články pomáhajú. Tak nejako sa vždy nad všetkým viac zamyslím, ponúkne mi to nový pohľad na vec a je to fajn.

Nedávno som si uvedomila, že už je to presne desať rokov, od vtedy, čo som sa pokúšala vziať si život. Takže by som tu už desať rokov nemusela byť, nepísala by som tento článok, nevyšli by moje knižky a nezačala by som maľovať. Celé by to skončilo. Ukončila by som svoj život nešťastná s pocitom, že vlastne nestál za nič. To zistenie, že už by som tu nemusela byť ma pomerne zasiahlo. Mala som vtedy sedemnásť. A neverila som, že sa môj život niekedy zmení. Teraz budem mať 27 a ten život sa naozaj dosť otočil, že som tomu sama veľakrát nedokázala uveriť. O koľko vecí by som prišla… Dnes som veľmi rada, že žijem. Že môžem písať tento článok, že mám zmysel života. A že mám okolo seba skvelých ľudí.

Musím ale priznať, že možno je to zásluha aj antidepresív. Tie mi boli zmenené až o pár rokov neskôr, ale úspešne ma už dobrých päť rokov držia nad vodou. Trúfam si napísať, že ak by nezaberali, možno by som tu už naozaj nebola. Depresia je totiž svinstvo.

Takže stále navštevujem psychiatričku i psychologičku a neviem, či niekedy v živote budem schopná fungovať bez tých antidepresív. Od minulého septembra som začala chodiť k novej psychologičke a už máme za sebou dosť sedení. Opäť som si bola schopná vybudovať dôveru v nej a chodím tam veľmi rada. Dokonca som sa rozhodla zdôveriť sa jej o mojich traumách. Niektoré z nich sa totiž začínajú vracať v myšlienkach a už sa mi stalo, že tieto myšlienky spustili pomerne silnú úzkosť až paniku. Už som psychologičke povedala o niekoľkých udalostiach z minulosti, ktoré sú pre mňa traumatické a musím povedať, že mi to pomáha. Dostať to zo seba.

Minulý mesiac som zasa po roku absolvovala EMG vyšetrenie, kde sa potvrdilo, že mám syndróm karpálneho tunela. Úprimne som to nečakala, aj keď som vedela, že nejaký problém s rukami mám, pretože mi často tŕpnu. Napríklad aj práve teraz, keď píšem článok. Každú chvíľu klepem rukami ako cvok, že to fakt vyzerá komicky. 😀

via GIPHY

Koncom augusta idem na kontrolu na neurológiu, takže mi snáď poradia, čo s tým ďalej, pretože ma to v poslednom čase už vážne vytáča. Skúšala som už Akut karpal, ktorý mi vôbec nepomohol, aj ten úžasný „zlatý krém z lekárne“ a nepomáhal. Jediné čo mi ako-tak pomáha je akási masážna masť s CBD od Bione. Mimochodom, vôbec to neberte ako dôvod ľutovať ma, alebo také čosi, viete, že neznášam, keď ma niekto ľutuje. Píšem to preto, lebo by som rada vedela, či máte niekto z mojich čitateľov podobný problém a ako ho riešite.

Aby som článok nevenovala len negatívam, mám oproti nim oveľa viac pozitívneho. Vždy sa na všetko snažím pozerať aj z pozitívneho hľadiska, úprimne neznášam negativistických ľudí a nechápem, čo z toho života majú. Som toho názoru, že ak budete celý život vidieť len negatívne, celkom vás to pohltí a zbláznite sa z toho. To sa radšej zbláznim z toho pozitívneho. 😀 A že sa to dá nájsť aj v maličkostiach, to budem tvrdiť neustále. Nič ma nepresvedčí o opaku. Kedysi som bývala hrozne negatívny človek, ale to sa zmenilo, inšpirovala ma starká a mamka, dnes som im za to vďačná.

Asi po roku sa zo mňa stala opäť hnedovláska. Povedala som si, že chcem zmenu a tak som sa vrátila k hnedej. Síce ešte je vidno červenú, ale páči sa mi to. Hovorí sa, že zmena je život a ja s tým úplne súhlasím. Červenú mám rada a stopercentne sa k nej ešte vrátim, ale teraz to chcelo jednoducho zmenu.

Dosť som maľovala, pretože som si kúpila nejaké nové pomôcky na maľbu, čo ste mohli vidieť v poslednom videu na YouTube, kde som robila unboxing umeleckých pomôcok z Artmie. Ten e-shop milujem a aj keď kupujem jedno plátno pre niekoho, kto si u mňa objednal obraz, nikdy to nezostane len u toho plátna. Hneď k tomu viem dačo prihodiť. Teraz naposledy som tak kupovala nové štetce na podklad a šepsovanie a efektové pasty. Artmie je pre mňa niečo ako Pepco – nikdy sa odtiaľ nedá odísť s prázdnou. Ešteže nemajú kamenný obchod blízko mňa – napríklad v Skalici – lebo to by som tam bola pečená-varená. 😀

Bola som tiež na novom mieste – užila som si celý deň na termálnom kúpalisku vo Veľkom Mederi a bolo tam úžasne. Taký oddych som fakt potrebovala. Vyskúšala som si termálny bazén, bazén s tryskami, ktorý mi skvelo pomasíroval boľavý chrbát a trochu som si vyskúšala morské vlny. Bolo tam skvelo. Návrat domov mi ale priniesol prechladnutie a spálenie, ale to je asi na leto typické. 😀 Každopádne som si to fakt užila a keby som nemala naplánovaných lekárov na koniec augusta, vrátim sa tam zas. Ale na to bude hádam čas inokedy.

Nasledujúce dni a týždne budú pomerne plné rôznych vecí. Tento víkend máme hody – to znamená kolotoče, stánky, cukrovú vatu, rezne na nedeľný obed a zábavy. A tiež plánujem piecť – urobím letnú tortu s jahodami a všetkými doma obľúbené oreo sušienky. Takže mi treba skočiť do obchodu po veci na pečenie.

Na ten ďalší víkend máme naplánovanú oslavu narodením dobrého známeho, takže predpokladám, že po nej po zvyšok víkendu budem unavená, ale verím, že to bude fajn. No a po víkende budem tri dni po sebe v Skalici, takže si to riadne užijem. Skalicu mám fakt rada, veľmi rada sa tam prechádzam. Takže mi tie tri dni vôbec neprekážajú, práve naopak. Teším sa na to. Aj keď sú to len výlety k doktorom. Treba si na všetkom vždy nájsť niečo pozitívne – pre mňa to bude určite super kávička a raňajky v obľúbenej kaviarni.

Snáď mi to niekedy vyjde a natočím nejaký vlog na YT. V práci to je teraz voľnejšie, takže mám viac času. Aj keď ten čas zapĺňajú zase iné veci. 🙂 A plánujem si urobiť zase trochu detox čo sa týka stravy, lebo som to zase pokazila. 😀

A mimochodom, celkom by som zabudla na jednu dôležitú vec. Tuším som vám spomínala v predchádzajúcich článkoch, že sa chcem na istý čas odmlčať čo sa týka písania. To samozrejme stále platí, avšak kým sa to stane, rozhodla som sa vydať poslednú knihu. Bude sa volať Keď noc umiera, bude to zbierka básní a bude dostupná ako e-kniha. Ale! Plánujem tlač zopár kusov, takže bude dostupná aj u mňa, ale naozaj len v limitovanom počte. O aktuálnych informáciách vám dám vždy vedieť. 🙂

To by bolo odo mňa nadnes všetko, ďakujem, že ste sa dočítali až sem, pokojne mi napíšte do komentárov ako sa máte vy, či máte skúsenosť so syndrómom karpálneho tunela a ako to riešite. Opäť pripomínam, že ničím som sa v článku nemala úmysel ľutovať, nepotrebujem to ani od vás, všetko je to len chod mojich myšlienok a viera, že niekde sa nájde človek, čo prežíva niečo podobné. Lebo v ničom nie sme sami.

Majte sa krásne, užívajte ešte leto. 🙂

Som autorkou piatich kníh, milujem umenie, maľovanie, kreslenie, čítanie kníh a blogovanie. Som závislák na káve. Žijem na západnom Slovensku.

One Comment

  • Nikol

    Taky mě teď trápí bolest ruky, ale já vím, že to mám od páteře, takže se to snažím různě rozhýbat a poslední dny je to už o trochu lepší – znovuotevření plaveckého bazénu mi dost pomohlo 😀 Mimochodem, doufám, že s jedním výtiskem sbírky pro mě budeš počítat! 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.