Viera, náboženstvo. To je témou dnešného dňa v BloggerChallenge. Ešte než začnem písať o tom ako túto tému vnímam ja, chcem objasniť, že ak máte iné názory, majte ich, nikomu ich neberiem. A zároveň – toto je ten môj názor, tak ho rešpektujte aj vy.
Vo všeobecnosti vieme, že Slovensko je pomerne veriaca krajina, kresťanská. Ja sama som bola vychovávaná v kresťanskej viere. Zo začiatku školských rokov som chodila na náboženskú výchovu. Som pokrstená a tiež mám prvé sväté prijímanie. To je všetko. Rodičia to chceli, tak som sa podvolila. Maminka ma učila modliť sa a so starkou som sa zopárkrát modlila ruženec.
Bola som dieťa, nevedela som mať vlastné názory.
Postupom času som sa trochu menila. A menila som aj názory. Asi som úplne nezmenila vieru. A nie som ani ateistka. Len to vnímam tak trochu inak. Podľa kresťanov sa hovorí, že Boh stvoril Zem, človeka, atď. A tomuto ja neverím. Prikláňam sa skôr k tomu, ako nás to učili na dejepise. Verím histórii toho, ako vznikla Zem, ako sa ľudia vyvinuli z opíc cez neandertálcov až po dnešného „človeka rozumného“. Tomu verím.
Verím však, že niekde tam hore existuje duchovná sila, ktorá nad nami bdie. Ale už je úplne jedno, ako tú duchovnú silu nazveme – Boh, Vesmír… To je jedno. Stále je to duchovná sila, na ktorú sa obraciame s našimi túžbami.
Náboženstvo je neustále dôvodom násilia a hádok a to sa mi nepáči. Nech každý verí čomu chce. Mali by sme sa navzájom rešpektovať.
Postupom času som k cirkvi pocítila aj mierny odpor. A nie len kvôli tomu, že farár na hodinách náboženstva trieskal metrovým pravítkom o moju lavicu tak, že som z každej hodiny mala hrôzu.
Keď som si všímala, aké názory vyznávajú konzervatívni kresťania, môj názor to menilo. Spomeniem napríklad názory na LGBTQA komunitu. Mnohí to ešte dodnes považujú za chorobu, či niečo diabolské. Oceňujem však, že máme teraz pápeža, ktorý v týchto veciach nie je tak konzervatívny. Takisto sa mi nepáčia ich názory na potraty.
Chápem, že to berú ako spôsob, ktorým zničia ľudský život. Nezamýšľajú sa však nad tým, že v mnohých prípadoch narodené dieťa len trpí? Vezmite si situáciu, že ženu niekto znásilní a ona otehotnie. Má porodiť dieťa, ktoré nechcela a ktoré sa pravdepodobne bude podobať na násilníka a bude jej to stále pripomínať? Isteže, niektorá žena by to možno zvládla, no niektorá nie. Mnohokrát aj keď žena potrat zavrhne, to dieťa trpí. Dostane sa do rúk inej rodiny, ak ho matka nechce a môže si veľa vytrpieť.
Cirkev jednoducho nepodporujem a neplánujem si urobiť birmovnú sviatosť. Do kostola tiež nechodím. Občas sa modlím k tej duchovnej sile, no odvykla som odriekať Otčenáš a podobné modlitby.
S tými názormi sa jednoducho nedokážem stotožniť. A raz som kdesi čítala, že na nejakej kresťanskej škole zakázali Harryho Pottera kvôli mágii. To je úplná hlúposť.
To je asi všetko, čo som k tomuto chcela napísať. Ako som už spomenula: Rešpektujte môj názor, ja budem rešpektovať tie vaše. Na svete je dosť hádok kvôli náboženstvu, nemusíme pridávať ďalšie. Buďme k sebe tolerantní.
Články na podobnú tému napísali aj Kája a Mark Reed. Určite by ich potešilo, keby ste ich navštívili.
Svůj názor na toto téma jsem vyjádřil ve svém článku a stejně musím konstatovat, že některá přikázání a pravidla jsou jen dílem člověka, který věřící tímto způsobem chce zmanipulovat, aby se chovali tak jak on sám chtěl. Ohledně LGBTQA komunity, nejsem si vědom, jestli existuje nějaký důkaz toho, že je to ďábelské, a že hříšníci, kteří se k této skupině přidružují jsou zvrhlíci a nakonec skončí v pekle. Neexistuje ani důkaz o tom, co je po smrti, natožpak důkaz o pekle nebo nebi. Je to jen pouhá víra pro uklidnění duše, že po smrti neupadneme v zapomnění.
Nejhorší je to v dětství. Jak píšeš, dítě nemá své názory a svůj pohled na určité aspekty si teprve utváří.