Osamelosť ma veru neopúšťala. Mnohí by sa možno čudujete, ako je to vôbec možné. Veď som mala pri sebe sestru a aj otca, s ktorými
Vždy som bola vedená k tomu, aby som nikoho neodsudzovala na základe jeho vzhľadu. Hoci úprimne, nikdy som na to nemala šancu, pretože so svojím
Čas nenávratne plynul. Ja som opäť pracovala v knižnici ako pred PN-kou a pomaly som sa dostávala z toho všetkého, čo sa stalo. Pripúšťam, že
Po troch týždňoch, tak ako som si myslela, ma pustili domov. Prišla po mňa sestra aj s otcom a obaja vyzerali veľmi radi, že ma
Môj stav sa každým dňom zhoršoval. Napokon som nemohla ani rozprávať. Otec s Annou sa u mňa striedali a dávali na mňa pozor. Snažili sa
Dni plynuli. Lienky nezaberali. Avšak v jeden deň sa mi zdalo, že mi je lepšie. Dokázala som sa osprchovať. Keď prišiel Martin, túlili sme sa
Prešlo pár dní. Moja nálada klesala pod bod mrazu. Cítila som sa depresívne. Z postele som dokázala vyliezť len keď som potrebovala ísť na záchod.
Pred dverami do otcovho bytu som si utrela slzy a vošla dnu. Zo spálne sa ozývalo hlasné chrápanie a v kuchyni voňal čaj. Kuchyňa bola
Vitajte pri pokračovaní článku s tipmi a trikmi ako na úzkosť a záchvaty paniky. Dnes to bude o tipoch, ktoré som našla na internete, spomeniem
Keď otca pustili, bol dosť slabý a malátny. Obe sme poňho prišli. Chceli sme mu zavolať sanitku, no pred nemocnicou Anna stretla svojho známeho, ktorý