Som rada, že som študovala odbor zo sociálnej práce. Robiť by som to však nemohla #BloggerChallenge

Z mojich článkov už viete, že som chvíľu študovala na výške slovenský jazyk a literatúru. To štúdium bolo pomerne fajn, ale nedokončila som ho, takže vám poviem viac o mojom odbore na strednej škole.

Hneď po základnej škole som študovala rok a pol na jednej nemenovanej súkromnej strednej škole v odbore marketing. To štúdium bolo s časti zaujímavé, pretože som sa toho veľa dozvedela z tohto odvetvia. A takisto ma veľmi bavil grafický dizajn. Raz mi vybrali na výstavu v škole jeden obrázok ku dňu Zeme.

Po istom incidente, ktorý sa mi tam stal som prestúpila na inú strednú školu. Presne na tú, kde študovala moja kamoška. Bol to odbor s názvom Sociálno-výchovný pracovník.

To rozhodnutie prestúpiť na inú školu, bolo jedno z mojich najlepších rozhodnutí v živote. Nielen že som mala fantastický kolektív, ale odbor ma fakt bavil. Hlavne hodiny psychológie. Psychológia ma už predtým dosť zaujímala a tak ma tieto hodiny fakt bavili.

Preto som si vybrala túto školu. Vlastne som sa rozhodovala medzi týmto a marketingom už na základnej škole. A vybrala som si marketing. Ale som rada, že som prestúpila. No som rada i za to, že som chvíľu študovala ten marketing. Dalo mi to veľa vedomostí.

Počas štúdia v odbore sociálno-výchovný pracovník som sa však tiež veľa naučila. Niekedy to bolo ťažké (hlavne keď sme sa mali učiť dôchodkové piliere a rôzne zákony). Tiež sme mali predmet z biológie, ekonomiky a dokonca právo, ale boli to predmety na jeden ročník.

Takisto sme mali prax a ako som už v niektorom článku spomínala, mali sme aj stáž s Erasmus+. Ja som praxovala v zariadení pre hendikepovaných (väčšinou mentálne), v klube detí a stážovali sme v domove dôchodcov.

Štúdium ma bavilo, hoci si úplne neviem predstaviť, že by som to robila aj ako zamestnanie. Ja som veľmi empatický človek. Dokonca asi až priveľmi. A práca s ľuďmi si empatiu vyžaduje – hlavne psychológia či sociálna práca. Učili nás, ako pracovať s ľuďmi v rôznych zariadeniach a tiež to, že v domovoch dôchodcov by sme si nemali na ľudí veľmi zvykať.

Viem si predstaviť, že keby som tam pracovala, bolo by to každý deň pre mňa veľmi vysilujúce. Pretože by ma trápil stav, v akom ľudia sú v tom zariadení. Takže by som asi o chvíľu poriadne vyhorela.

A to nemusím spomínať fakt, že kvôli zraku by to bolo ešte dvakrát tak náročné. Ale i tak som rada, že som tú školu študovala a zmaturovala. Pretože som sa toho veľa naučila.

Články na podobné témy napísali aj Kája a Mark Reed. Určite ich poteší, keď ich navštívite.