Novinky,  Život

Spisovateľský update – píšem teraz vôbec?

Ani veľmi nie. Koniec článku. Majte sa! Nie, to bol len pokus o vtip. Časy, keď moje články pozostávali z jednej vety sú dávno preč. Opäť som si prechádzala svoje nápady na články a rozhodovala sa, ktorý napísať. Nápadov je viacero, ale až kamarátka mi pomohla rozhodnúť sa.

Keď s niekým komunikujem, často dostávam otázku: „A píšeš teraz niečo?“ Nechápte ma zle, je to v pohode otázka, ale trochu mi dá zabrať než na ňu odpoviem. A myslím si, že mnohí by radi počuli odpoveď typu: „Áno, momentálne pracujem na ďalšej knihe a už skoro finišujem.“ Alebo niečo podobné.

A možno potom niektorých sklamem, keď zo seba vysúkam akú-takú schopnú odpoveď, že: „Ani veľmi nie, venujem sa práci.“ Samozrejme to písanie nie je o tom, aby som mala čo komu povedať. To by bolo pomerne hlúpe. Ale občas ma to už nebaví hovoriť stále to isté.

Neznamená to, že na ničom nepracujem, len mi to ide ťažko a pomaly. Vlastne to týmto tempom ide asi od roku 2020. Šla som na výšku. Potom som maľovala. A teraz zase pracujem. A koncentrácia tých „umeleckých“ textov je veľmi nízka oproti redaktorským a copy textom. Rada by som to zmenila.

Ale ako nájsť tú stratenú motiváciu, keď inšpirácie by bolo dosť?

Mám však čosi rozpracované. Pred mesiacom som začala pracovať na novej básnickej zbierke. Ešte nie som ani v polovici. A ešte nemám ani názov, len zhruba viem, kam ju chcem poslať, ale to je ešte beh na dlhú trať.

Minulý rok, po tom, ako som skončila výšku, som začala písať Maličkosti 2. Pretože Mia si zaslúži ďalšie pokračovanie príbehu, najmä preto, lebo som mala v pláne spracovať tam témy, ktoré hýbu mojim životom (okrem hendikepu).

Zasekla som sa niekde na deviatej kapitole a neviem sa pohnúť. Niekedy otvorím ten súbor, pol hodinu na to pozerám a napokon ho zavriem.

A hej, zvaľujem to na prácu. Pretože väčšinou už nemám náladu pozerať na písmenká. No zase, dnes som pracovala a predsa len píšem článok, takže chyba bude asi niekde inde. Ale kde?

Rozhodne však nechcem nechať prácu kvôli tomu, že nedokážem písať iné texty. To by bolo odo mňa veľmi hlúpe. Najmä teraz, keď vnímam aké je to skvelé, keď má človek peniaze navyše a nie len dôchodok. A keď si za výplatu niečo kúpim, je to úžasný pocit. A dobre viem, že písanie by mi takto nepomohlo. Nie je to totiž stabilný zárobok. A ani nie veľký.

Také to tvorivé písanie mi ale chýba. Občas napíšem báseň, ale je to málokedy. Keby som nemala inšpiráciu, povedala by som, že to je proste kríza. Lenže ja tých nápadov mám pomerne dosť. Nedávno mi napadlo napísať knihu pre deti. Z ničoho-nič! Ale písať? Kdeže.

Neviem, prečo sa to deje a vážne mi to chýba. Ale netuším, ako to zmeniť. Najprv by som asi mala dokončiť tú zbierku básní, pretože na nej mi dosť záleží.

Takže to je môj „spisovateľský update.“ Ak má niekto nápad, ako sa motivovať k písaniu, podeľte sa oň so mnou v komentároch.

Majte sa krásne. 🙂

Som autorkou piatich kníh, milujem umenie, maľovanie, kreslenie, čítanie kníh a blogovanie. Som závislák na káve. Žijem na západnom Slovensku.

4 komentáre

  • Henrieta

    Čo na to povedať? Možno len to, aby si bola trpezlivá. Raz to príde a budeš zas písať ako divá ☺️
    Je to asi tou prácou, dostala si sa do iného kolobehu. A keď si naň viacmenej zvykneš, príde aj to písanie. Neboj, všetko bude. 😘

  • Nikol

    Hrozně ráda bych ti nějak pomohla, ale sama víš, že jsem kdysi taky psala (i když moje knihy teda nevycházely), ale od doby, co jsem nastoupila na vysokou, tak moje schopnosti napsat umělecký text odjely na nekončící dovolenou a jediné, co ze sebe teď dostanu, je odborný text, žurnalistický text nebo článek na blogu 🙁

  • Mark Reed

    Taky mám teď spoustu nápadu, ale nějak chybí… chuť. Mám připravený námět na článek, mám připravenou i osnovu, ale nějak se nemohu rozhoupat začít psát a třeba 5 minut sleduji prázdnou stránku ve Wordu a nakonec to stejně zavřu a odložím. Ach, ta prokrastinace…

    Někdy mi však pomůže, když se podívám na jiné blogery a blogerky, kteří jsou do psaní celí žhaví. V mém případě jsi to ty (bohužel jak vidím, tak stagnuješ), nebo Jerry (ten stagnuje taky 😀 ). Takže tato moje metoda, jak v sobě opět zapálit tu chuť ke psaní tímto padá.

    Rovněž jsem zjistil, že když se podívám na staré uvítací video serveru Blogcz a prohlídnu si ty blogy, které tam na pár vteřin ukáží a přečtu si ty tzv. deníčkové články, něco to ve mně krátce probudí. Zřejmě to ve mně vytvoří malou jiskru ke psaní. To video je staré a prakticky vše co v něm mluví ta slečna znám už nazpaměť. Zvláštní metoda, jak se donutit ke psaní, já vím. Občas to u mě ale zabere.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.