Som Tereza. Malá, tučná a s pehami na tvári. Dlhé roky som strávila v depresiách a s čakaním na niekoho, kto ma raz urobí šťastnou. Neustále som niekoho hľadala, aby zaplnil moju prázdnotu. No nakoniec som sa presvedčila o tom, že to bolo zlé. Nemôžeme čakať. Musíme žiť. Zistila som, že my sami musíme robiť všetko preto, aby sme boli šťastní. Nik iný to naše šťastie totiž v rukách nemá. Len my. A tak som…
Stála som na letisku pripravená rozlúčiť sa s pochmúrne pôsobiacim Slovenskom. Otec so sestrou ma vyprevádzali. Obaja boli mierne prekvapení mojím rozhodnutím. Peniaze som mala našetrené už dávno a tak som sa rozhodla rýchlo. „Na ako dlho tam budeš?“ spýtal sa ma otec a neskrýval mierny smútok. „Oci, len na týždeň. Neboj sa o mňa,“ povedala som a silno ho objala. „Tak som tu!“ ozval sa spoza otcovho chrbta známy hlas. Vymanila som sa z…
Po rokoch som bola zmierená sama so sebou a so svojím životom. Na Tea som myslela často. Môj život bol v poriadku. Otec začal znovu pracovať a zdalo sa, že sa mu darí. Anna študovala na vysokej škole a každý týždeň sme sa stretávali. Ale môjmu životu predsa len niečo chýbalo, čo značilo, že tak úplne v poriadku to nie je. Chýbal mi Teo. Nemohla som to popierať. Ubehlo niekoľko rokov, no stále nejaká časť…
Život plynul aj bez Tea, no omnoho smutnejšie. Celý ten čas som strávila čakaním. Naňho. Na niekoho. Vlastne to ani nebol život. Skôr čakáreň. Pracovala som, maľovala, myslela naňho a na to, či raz do života príde niekto, kto mi pomôže naňho zabudnúť. Hoci som nevedela, či naňho chcem zabudnúť. No hnevala som sa naňho. Lebo odišiel. Lebo sa ani po troch mesiacoch neozval. Stále som naňho myslela. Či mu chýbam, čo robí, či si…
Keď sme boli spolu už pol roka a ja som bola tá najšťastnejšia žena na svete, stále na mňa netlačil so sexom. Cítila som medzi nami vášeň, keď sme sa bozkávali a objímali, no nikdy to neprerástlo do toho, aby som sa pred ním musela vyzliecť. Osud však zrejme nechcel, aby sme boli spolu. Jeseň už farbila listy na nádherné farby, ktoré ma inšpirovali k tvorbe obrazov ešte väčšmi. Celý čas som trávila v práci,…
Vzťah s Teom bol nádherný. Voňal po káve. Teo bol úžasný človek. Spomínal, že mal ťažkú minulosť a rodinné problémy a bol arogantný debil, ako sám povedal, ale rozhodol sa zmeniť. Našiel si prácu a snažil sa žiť a myslieť pozitívne. Čo presne prežil mi zatiaľ povedať nechcel a ja som sa ani nevypytovala. No keď vyšiel aspoň čiastočne s farbou von, tak som mu o sebe povedala viac aj ja. A akceptoval to. Dokonca…
Od toho dňa sme sa spolu v kaviarni stále rozprávali. Nevedeli sme prestať. Aj s Martinom sa dobre komunikovalo, no po chvíli sme sa zastavili a zvažovali, akú tému ďalej rozobrať.No s Teom to šlo oveľa lepšie. Ja som síce až tak komunikatívna nebola, no jeho reakcie a úsmevy ma lákali sa s ním rozprávať a nedovoliť, aby nás zasiahla chvíľa trápneho mlčania. A to sa ani nestalo. Po pár takých spontánnych stretnutiach v kaviarni,…
Tak, ako som povedala, tak som aj chodievala do kaviarne čoraz častejšie. Aj keď sama. Na tom však nezáležalo. Vzala som si so sebou knihu, uvelebila sa v kresielku a popíjala kávu a občas pozorovala ľudí náhliacich sa popri kaviarni. On tam však nebýval každý deň, čo bolo pochopiteľné. Postupom času som však zistila, ktoré dni tam býva. Väčšinou som ho tam zastihla vo štvrtok a cez víkend. A to mi celkom vyhovovalo. Vždy mi…
Z myšlienok ma vytrhol hlas kamarátky. „Čauko, prepáč, že meškám.“ Konečne som sa spamätala a zbadala ju, ako si sadá oproti mne. Usmiala som sa na ňu a čakala, kým si konečne niečo objedná, aby k nám opäť prišiel môj nádherný barista. Keď prišiel, mohla som na ňom oči nechať. Bral mi dych a slová z úst. Hypnotizovala som ho pohľadom, zatiaľ čo Tris mu diktovala svoju obvyklú objednávku. Ani som nepostrehla, že si už…
Život zase plynul ďalej a ďalej. A zároveň bol nevyspytateľný ako jarné počasie. Otcovi bolo každým dňom lepšie, hoci vravel, že to už nikdy nebude také dobré ako predtým. A až tak sa so mnou nerozprával, hoci som si myslela, že sa so mnou bude častejšie rozprávať keď si uvedomil, aký bol predtým. Terapeutka ma však ubezpečovala, že to nemôže ísť tak rýchlo. Obaja si k sebe musíme nájsť cestu. A tak som sa snažila.…