Budúcnosť je jeden z dôvodov mojich úzkostí. Každý mi hovorí, že nad tým priveľa rozmýšľam a asi je to pravda, no i tak sa týmto myšlienkam neviem ubrániť. Čo so mnou bude o desať, dvadsať rokov? Budem stále žiť s rodičmi? Budem mať prácu? Budem stále vydávať knižky? Je jednoduché povedať si, čo by som v budúcnosti chcela. Život je natoľko nevyspytateľný, že budúcnosť sa môže zmeniť v priebehu sekundy či minúty. Preto nerada plánujem takto ďaleko do budúcnosti. Je to skôr len taká túžba, či viera, že isté veci o desať rokov budú. Mám sa však zamyslieť nad tým, kde sa vidím o desať rokov. Takže tento článok nemôžem…