Napísanie posledného článku zo série „10 zaujímavostí o knihe…“ mi dosť trvalo. Bolo to zapríčinené buď mojou lenivosťou, alebo tým, že som mala chuť písať o iných veciach. Dnes som sa to konečne rozhodla napraviť. Maličkosti sú poslednou knihou, ktorá mi vyšla. Aspoň zatiaľ. A tak ako ostatné knihy, aj táto má okolo seba zopár zaujímavých faktov, ktoré možno neviete. A ak ste ju ešte nečítali, stále si ju máte možnosť kúpiť. 🙂 Poďme sa teda vrhnúť na zoznam desiatich zaujímavostí o Maličkostiach z môjho pera. Maličkosti sú prvou knihou, v ktorej som otvorene písala o hendikepe. Dovtedy som nemala odvahu hovoriť o tomto probléme či už v súvislosti s…
-
-
Končím s písaním?
Pred vyše tromi mesiacmi som písala článok „Spisovateľský update“ a zamýšľala som sa nad tým, prečo je pre mňa v poslednom čase tak ťažké písať umelecké texty. Pomerne dlho som s týmto problémom bojovala. Často to bolo príčinou mojich smutnejších nálad a chvíľ, kedy sa mamka obávala, či zas neprechádzam cez nejaký záchvat. Nie, ja som len rozmýšľala o písaní. Tuším nejako v roku 2019 som dopísala Maličkosti a pripravila príbeh na „púť vydavateľstvami“ a dúfala, že si nájde čitateľov. Dlhé mesiace som neriešila nič iné, len aby sa s Miou čitatelia zoznámili a trochu pochopili, aký je život s hendikepom. Nič iné som neriešila len Miu, Miu a Miu.…
-
10 zaujímavostí o knihe Bodkočiarka + úryvok
Dnes pokračujem v sérii článkov o mojich knihách. V tomto článku vám poviem niekoľko zaujímavostí o mojej druhej zbierke básní, ktorú som nazvala Bodkočiarka. Táto kniha mi vyšla v lete 2020 ako e-kniha pod vydavateľstvom E-knihy jedou. Nakoľko som mala pocit, že mnohí ľudia by si radi knižku vložili do knižnice a prečítali v tlačenej podobe, rozhodla som sa ju vytlačiť. To sa stalo cca v októbri 2020. Tlač som robila na vlastné náklady a s tým, že ju budem predávať len ja, nebudem ju posielať do kníhkupectiev. Tam zostala dostupná len e-kniha. Teraz vám poviem teda desať zaujímavostí, ktoré ste možno nevedeli. Tlačenú knihu som si dizajnovala sama. Vytlačila…
-
10 zaujímavostí o knihe Na krídlach noci + úryvok
Viem, že už dlho nevyšiel žiadny článok. Problém bol v tom, že som prekonala covid. Dva roky sa mi vyhýbal a začiatkom apríla ma to dostihlo. Ale našťastie som už v poriadku a schopná ďalej pokračovať vo viac-menej pravidelných príspevkoch na blogu. V minulom článku som písala o desiatich zaujímavostiach o mojej prvotine Slovo je nádych. V dnešnom článku sa chcem venovať mojej tretej knihe. Iste sa teraz pýtate, prečo som nepokračovala druhou knihou – s názvom Odtiene dúhy. Chcela som. Veľmi. Ale počas písania som si uvedomila, že článok by bol len súhrnom toho, čo sa mi dnes na knihe nepáči a ako by som ju najradšej prepísala a…
-
10 zaujímavostí o knihe Slovo je nádych + úryvok
Doteraz som vydala päť kníh. Sama tomu občas nedokážem uveriť. Často som o vlastnej knihe snívala, ale nikdy som neverila, že sa mi to raz podarí. Čuduj sa svete, podarilo. Samozrejme, človek väčšinou do vydania knihy ide pomerne s naivnými predstavami. Nebola som iná. Ale keď som dostala ponuku na vydanie knihy. Vedela som, že ak sa toho nechytím, možno to budem ľutovať. A tak sa v decembri 2016 zrodila moja prvotina – modrá kráska s názvom Slovo je nádych. Je to básnická zbierka a tento rok bude oslavovať šiesty rok od vydania. A mne napadlo napísať vám 10 zaujímavostí, ktoré túto knižku sprevádzajú a možno vás i trochu navnadiť…
-
AKO SOM HĽADALA ŠŤASTIE – Epilóg
Som Tereza. Malá, tučná a s pehami na tvári. Dlhé roky som strávila v depresiách a s čakaním na niekoho, kto ma raz urobí šťastnou. Neustále som niekoho hľadala, aby zaplnil moju prázdnotu. No nakoniec som sa presvedčila o tom, že to bolo zlé. Nemôžeme čakať. Musíme žiť. Zistila som, že my sami musíme robiť všetko preto, aby sme boli šťastní. Nik iný to naše šťastie totiž v rukách nemá. Len my. A tak som začala robiť, to, čo ma robí šťastnou. Začala som konečne žiť. Skúste to i vy. Nečakajte. Žite. Šťastie si vás nájde…
-
AKO SOM HĽADALA ŠŤASTIE – 41. kapitola
Stála som na letisku pripravená rozlúčiť sa s pochmúrne pôsobiacim Slovenskom. Otec so sestrou ma vyprevádzali. Obaja boli mierne prekvapení mojím rozhodnutím. Peniaze som mala našetrené už dávno a tak som sa rozhodla rýchlo. „Na ako dlho tam budeš?“ spýtal sa ma otec a neskrýval mierny smútok. „Oci, len na týždeň. Neboj sa o mňa,“ povedala som a silno ho objala. „Tak som tu!“ ozval sa spoza otcovho chrbta známy hlas. Vymanila som sa z objatia a zbadala Tris, ako sa k nám náhli. Ťahala za sebou veľký červený kufor a v dlhom sivom kabáte vyzerala úžasne. Ku kufru mala zladenú aj červenú kabelku. Zlanárila som ju, aby šla so…
-
AKO SOM HĽADALA ŠŤASTIE – 40. kapitola
Po rokoch som bola zmierená sama so sebou a so svojím životom. Na Tea som myslela často. Môj život bol v poriadku. Otec začal znovu pracovať a zdalo sa, že sa mu darí. Anna študovala na vysokej škole a každý týždeň sme sa stretávali. Ale môjmu životu predsa len niečo chýbalo, čo značilo, že tak úplne v poriadku to nie je. Chýbal mi Teo. Nemohla som to popierať. Ubehlo niekoľko rokov, no stále nejaká časť v kútiku mojej duše dúfala, že sa vráti, alebo že nastane šťastný koniec. Páčil sa mi jeden citát: „Všetko bude v poriadku. Nakoniec. Ak to nie je v poriadku, nie je to koniec.“ Ale odmietla…
-
AKO SOM HĽADALA ŠŤASTIE – 39. kapitola
Život plynul aj bez Tea, no omnoho smutnejšie. Celý ten čas som strávila čakaním. Naňho. Na niekoho. Vlastne to ani nebol život. Skôr čakáreň. Pracovala som, maľovala, myslela naňho a na to, či raz do života príde niekto, kto mi pomôže naňho zabudnúť. Hoci som nevedela, či naňho chcem zabudnúť. No hnevala som sa naňho. Lebo odišiel. Lebo sa ani po troch mesiacoch neozval. Stále som naňho myslela. Či mu chýbam, čo robí, či si na mňa aspoň občas spomenie a… prečo sa mi ešte stále neozval. Chýbal mi. Psychologička ma presviedčala, aby som sa snažila nemyslieť naňho, pretože to prehlbovalo môj smútok, osamelosť a prázdnotu, ktorá sa vrátila. A…
-
AKO SOM HĽADALA ŠŤASTIE – 38. kapitola
Keď sme boli spolu už pol roka a ja som bola tá najšťastnejšia žena na svete, stále na mňa netlačil so sexom. Cítila som medzi nami vášeň, keď sme sa bozkávali a objímali, no nikdy to neprerástlo do toho, aby som sa pred ním musela vyzliecť. Osud však zrejme nechcel, aby sme boli spolu. Jeseň už farbila listy na nádherné farby, ktoré ma inšpirovali k tvorbe obrazov ešte väčšmi. Celý čas som trávila v práci, doma pri obrazoch a s Teom. Raz mi však smutne oznámil, že odchádza. Boli sme v jeho byte a on mi práve priniesol čaj, pretože som bola nachladnutá a mala som škaredý nosový hlas kvôli…
