Život

Toxické priateľstvo a jeho koniec, ktorý ma niečo naučil

Posledné dni boli pre mňa pomerne ťažké. Vlastne posledný týždeň. Tak nejako som si uvedomovala, že niektoré priateľstvá, ktoré udržiavam, vlastne priateľstvami vôbec neboli. A jedno z nich skončilo tak, že som ja bola označená za tú zlú.

V živote som nikdy nemala veľa priateľov. Vlastne boli roky, keď som nemala nikoho a jediná, komu som sa mohla zveriť, bola moja mamka.

Neskôr sa to zlepšilo a ja som mala kamarátok viac. Posledný týždeň mi ukázal, kto je skutočný priateľ. Ukázal mi, že priateľstvo, v ktorom doňho neustále niečo dávam len ja a nič za to nedostávam, alebo dostávam len minimum, nemôže fungovať a je pomerne toxické.

A toxické vzťahy si netreba v živote držať, najmä ak nemusíte. Samozrejme, lúčiť sa s tým človekom a spomínať na to, čo bolo, je pomerne ťažké. Najmä keď si spomínam na tie chvíle, keď som sa vždy snažila pomôcť a v konečnom dôsledku sa opäť potvrdilo to staré známe: „Za dobrotu, na žobrotu.“

Tento týždeň bol riadne ťažký, ale tak trochu som rada, že sa to stalo a snažím sa nemyslieť na to. Snažím sa napriek všetkému usmievať a vnímať to ostatné pozitívne, čo v živote mám. Koniec-koncov, zistila som, kto je naozajstný priateľ a kto nie. A aj keď som bola ja označená za tú zlú, verím, že to tak nie je, pretože som si istá tým, že som do toho priateľstva dávala všetko. A isté veci som si naozaj nezaslúžila. Ale otvorilo mi to oči. Zistila som, aký ten človek skutočne je. A som za to rada. Teraz sa už môžem plne orientovať na priateľstvá, ktoré fungujú. Vlastne na jedno priateľstvo.

Ak nemusíte, naozaj, neinvestujte čas a energiu do toxických vzťahov. Ak vidíte, že doňho dávate vždy len vy a že ten človek vám nič nevracia, neudržujte to. A priateľstvá by mali naozaj fungovať na princípe „ja niečo dám a aj ty niečo dáš“. Samozrejme nehovorím o tých materiálnych veciach.

Treba si pomáhať navzájom. A ja som sa vždy každému snažila pomôcť. Každého som vždy rada vypočula a úprimne, často som kládla na prvé miesto problémy a potreby iných a až potom moje vlastné.

Asi preto ma aj tak zarazilo to, čo som za to dostala. To, že som bola ja tá, ktorá bola akože toxická.

Vzťahy sú v živote komplikované. A asi musím súhlasiť s tým, že rozchod s kamarátkou je ešte horší ako s chlapom. A priznávam, nedostala som sa cez to ešte stále úplne. Ale viem, že nemá veľmi zmysel sa tým zaoberať.

Najmä keď viem, že ja som pre to priateľstvo robila všetko, čo bolo v mojich silách.

Týmto článkom som chcela len tak pripomenúť, že naozaj nie je treba udržovať si pri sebe toxických ľudí. Nechajte ich ísť a sústreďte sa na ľudí, ktorí vám za to naozaj stoja.

Mne za to trápenie tento toxický človek nestojí. Aj keď chvíľu mi to potrvá. A ak sa trápite kvôli priateľstvu, zrejme to nie je priateľstvo.

Cítim smútok, trochu hnev, pretože som si to nezaslúžila. Ale cítim aj vďačnosť. Pretože teraz viem, aký ten človek bol v skutočnosti a už s ním viac nemusím byť v kontakte.

Taký je život. Ľudia doň prichádzajú, ale aj odchádzajú. A v tomto prípade som rada za tento odchod. Aj keď to bolí.

Som autorkou piatich kníh, milujem umenie, maľovanie, kreslenie, čítanie kníh a blogovanie. Som závislák na káve. Žijem na západnom Slovensku.

6 komentárov

  • Henrieta

    Neboj, všetko zlé raz prejde. A neskôr budeš spomínať len na to dobré, čo bolo. Vieš o tom, že z 10 dobrých skutkov, ktoré spravíš, sa ti len jeden vráti.

  • Nikol

    S takovámi lidmi to opravdu nemá cenu. Bolí ten „rozchod“, ale po čase za něj budeš vděčná a budeš si jen říkat, jak je možné, že jsi to vydržela tak dlouho 🙂

  • Mark Reed

    Ano, udržovat přátelství a kamarádství, která jsou toxická není dobré. Ničí to a rozchody jsou těžké. Na druhou stranu, jsou i tací, kteří mají jen tyto kamarády a přátele. Když se s těmito lidmi rozloučí, zůstanou naprosto sami. Nejsem si jist, co je horší – být v okruhu lidí, kteří nejsou tak velkými přáteli, jak se zdají být, nebo jim hezky zamávat a pak zůstat naprosto sám.

    Já osobně jsem spálil mosty a těmto lidem již dávno zamával na rozloučenou, byť to bylo obtížné. Jen jednomu jsem dal ještě jednu šanci. Na rok mě ztratil, pak jsme se zase začali bavit a teď je náš přátelský vztah daleko silnější, než kdy byl předtím.

    • Sonya

      Dovolim si uviest to na pravu mieru – nicove nic na tom toxicke nebolo, len Dominika sa potrebuje lutovat a potrebuje lutost aj od druhych. Nezivte to v nej, nie je taka chudinka (hoci inak je), ako tu prezentuje.

  • Sonya

    Nechcela som komentovat, naozaj. Ale coz. A nechcem ti ani nadavat, ze sa lutujes a MNA oznacujes za toxickeho cloveka, pretoze som sa s tebou vzdy ochotne stretla, vypocula ta, nesudila. Ako som ti pisala, mala som covid a bolo mi fakt zle, ze som ti teda neodpisovala, je straaasny dovod na ukoncenie „priatelstva“. Zblaznila si sa? Ze sa pytam… Dobre, ze som sa ta zbavila. Ked vidim, ako si to brala, a ze za dobrotu na zobrotu, preboha, patetickejsia uz byt nevies?

    • Nikol

      Jen bych ráda poznamenala, že Dominika tě nikdy nikde v tomto kontextu nejmenovala, takže trochu nechápu, o co ti jde a proč na ni veřejně útočíš. Sto lidí, sto chutí. Dominice nejspíš přišlo, že je pro ni to přátelství toxické, jde o čistě subjektivní pohled a každá strana to může vnímat jinak, protože každý má jiné hodnoty. Ne všichni si v životě musí sednout a je od tebe docela sobecké psát sem, že ji lidi nemají litovat (viz tvá reakce na Markův komentář). Každý známe Dominiku jinak, každý na ni máme jiný názor a domnívám se, že ten svůj jsi jí už sdělila soukromě, tak nevidím důvod, proč to víc rozebírat. Neznám tě, jen se mi příčí, jak tady sebe i Dominiku prezentuješ, jako kdybys znala všechno. Ono by možná stačilo si o všem slušně, v klidu a jako dospělí promluvit. Měj se hezky!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.