Zhrnutie roku 2022 – výzvy a dno, z ktorého som sa dostala

Rok 2022 je oficiálne za nami. Dnes je prvý január a ja zase skoro po dvoch mesiacoch píšem článok na blog. Povedala som si, že by bolo fajn zhrnúť celý rok 2022, pozastaviť sa nad všetkým, čo sa udialo. A vlastne mám už niekoľko dní pocit, že si potrebujem dať do poriadku svoj život, takže možno mi napísanie tohto článku trochu pomôže. Než začnem, chcem vám všetkým popriať šťastný nový rok, aby ste boli po celý rok zdraví (aspoň v rámci možností), šťastný a aby bolo trápenia čo najmenej. No a teraz sa poďme vrhnúť na môj rok.

Január

V januári sa mi splnil môj sen a objednala som si maliarsky stojan. Stalo sa to najmä vďaka pomoci HendiKupu. Som za to stále neskutočne vďačná a celý rok ma stojan sprevádzal pri maľovaní a stále ho úplne milujem. Do roku 2022 som šla čiastočne s úzkosťami, ale zároveň veľmi šťastná za určité veci. Ak sa mám obzrieť za januárom 2021, tak tento bol omnoho lepší.

Február

Február vždy neskutočne ubehne. Minuloročný sa niesol v skončení jedného priateľstva. Napriek tomu to dnes neľutujem a hoci si na to občas spomeniem, je to pre mňa bod, ktorý ma posilnil. A dlho som sa kvôli tomu ani netrápila, čo je veľkou zásluhou Lakyho, mamky, skvelej kamarátky a ešte pár ďalších, ktorých nebudem menovať. Po tomto som prehodnotila moju často vyslovovanú vetu, že som nikdy nemala veľa priateľov. Čiastočne je to pravda, ale zároveň ich mám pri sebe stále dosť, len som si to nebola schopná uvedomiť. A nemusím s tými ľuďmi byť v kontakte 24/7, stačí, že si pomáhame navzájom, porozprávame sa a viem, že im na mne záleží. Vlastne som dnes za tie udalosti z februára vďačná. Okrem toho som sa stretla s Nikol a venovala som Bodkočiarku mojej obľúbenej skalickej kaviarni Kafé Knižnica. Teraz mi napadá, že by som im mala priniesť ešte Maličkosti a Keď noc umiera. 🙂

Marec

V marci som trávila veľa času v prírode s Lakym a mamkou. Okrem toho sme boli opäť v Bratislave, dali si Starbucks a dosť som v tom období varila. Tak nejako ma to vtedy viac bavilo. Okrem toho som pomaly začala skúšať maľovať abstraktné obrazy a dodnes ma to veľmi baví – vzniklo už viacero abstraktných obrazov a z toho niektoré majú aj nových majiteľov.

Apríl

V apríli u nás zaúradoval covid. Istý čas som preležala v posteli s migrénami a horúčkami. Dostala som sa z toho však celkom rýchlo aj keď som po zvyšok mesiaca bola pomerne slabá. Najhoršie si to odniesla mamka, ale aj ona to všetko zvládla. Taktiež som začala digitálne kresliť. Takže keď mám chuť tvoriť, ale nechce sa mi vyťahovať farby, vezmem stylus a kreslím digitálne.

Máj

V máji sme s kamarátkou objavili veľmi príjemnú břeclavskú kaviareň Karma. Je to naozaj veľmi fajn kaviareň, kde sa môžete aj najesť. Skúšala som tam lievance a francúzske toasty a bola to mňamka. Určite tam ešte nikeedy zavítame. V máji som vyskúšala ilustrovať Lakyho a napokon som si ho nechala vytlačiť na tričko ako taký môj „merch“. 😀 A všetci na ňom Lakyho spoznali, takže mi tá ilustrácia celkom vyšla. 🙂

Jún

Jún bol pre mňa prelomovým mesiacom. Odhodlala som sa na veľký krok. Sama som vycestovala do Prahy, kde som si užila nádherné výhľady na mesto, príjemné kaviarne, skvelé jedlo a navyše veľmi príjemné pracovné posedenie. Keby niet kamarátky, ktorá ma po Prahe aj sprevádzala, tak sa na to len tak neodhodlám. Bol to naozaj nádherný čas.

Júl

Júl bol tiež príjemný mesiac. Veľa som maľovala, bola párkrát v Skalici a navyše v práci to bolo voľnejšie, takže som si mohla užívať leto. Navštívila som kúpalisko vo Veľkom Mederi, užila si rôzne bazény a veľmi príjemnú vodu. Odniesla som si síce mierne spálenie a prechladnutie, ale stálo to za to a bol to naozaj príjemný deň. Nedeľu som potom skoro celú prespala. 😀

August

V auguste som oslávila meniny, mali sme viacero udalostí plus hody, takže víkendy som bola neustále niekde na oslave. To sa mierne podpísalo na mojich úzkostiach a záchvatoch, ale bolo to i tak fajn a stálo to za to. V auguste sa mi dostal do rúk aj letáčik s knihami roka 2021 (Martinus), medzi ktorými boli aj moje Maličkosti.

September

September nebol najlepší mesiac. Dalo by sa povedať, že skôr bol ten najhorší z celého roka. Udialo sa pár vecí, ktoré neboli príjemné. A vlastne od septembra ten rok nebol dobrý – v určitých ohľadoch. ALE! Zvládla som to. S odretými ušami (ako sa povie), ale zvládla. Pozitívnou vecou však bolo vydanie elektronickej verzie mojej šiestej knižky Keď noc umiera. A ako dobrá ergoterapia mi pomohla práca, ktorá sa po lete opäť rozbiehala.

Október

Október bol taký rozpoltený mesiac. Bol istým spôsobom skvelý – nechala som vytlačiť Keď noc umiera, užila som si deň v Bratislave a stretla sa s kamarátkou. Okrem toho som v sebe ukončila jedno dávne priateľstvo, ktoré nefungovalo a vďaka tomu som si ešte viac vážila ostatných ľudí, ktorých tu mám. Tým negatívom boli moje depresie, ktoré začali „vystrkovať rožky“. Motala som sa medzi depresiou, úzkosťou a únavou. Takže z tohto pohľadu to bolo ťažké – strácala som sa.

November

V novembri som oslávila 27 narodeniny, po dvoch rokoch som bola konečne na Bibliotéke, užila si super deň s mamkou v Skalici, namaľovala ďalšie obrazy a bol to celkom dobrý mesiac. Mnohé dni boli síce naplnené depresiou aj po zvýšení dávky antidepresív, ale cez všetky som prešla a všetko zvládla. Bola som v tom stratená, ale stále som verila, že to prejde. A ešte som zistila, že mám asi laktózovú intoleranciu. Ja, ktorá si nevedela predstaviť deň bez pohára mlieka. Takže som začala používať bezlaktózové produkty. Sú sakra drahé, ale čo iné mi zostáva. 😀 Radšej si priplatím ako tráviť desiatky minút na WC. 😀

December

Posledný mesiac roku bol takisto pomerne rozpoltený. Stále pretrvávali depresie, kvôli ktorým som sotva zvládala prácu a prípravy na Vianoce (opäť som sľúbila, že napečiem koláče). Zase je tu ale jedno ALE! Bola som druhýkrát v Prahe! Bola som na vianočných trhoch (aj keď len chvíľku, lebo tam bolo veľa ľudí), užila si pracovný vianočný večierok a zamilovala si ázijskú kuchyňu – hlavne závitky! Potom som mala ísť predávať obrazy na vianočné trhy kaviarne Pod Lampou, ale kvôli chorobe som to musela zrušiť. A áno, aj v decembri som bola pomerne stratená v depresii. Ale pomohli mi ľudia okolo mňa a aj kamarátka, ktorá ma prinútila zamyslieť sa nad tým, čo som vlastne dokázala. Že som sa nevzdala aj napriek hendikepu. Aj vďaka tomu som posledné dni tohto roka strávila bez depresií.

Silvester úprimne neznášam, ale uvedomila som si, že ho vlastne nemusím oslavovať tak, ako ostatní. Neoslavujem to, že sa len zmení číslica. Oslavujem to, že som celý rok prežila. Že aj napriek tomu, že som mala sto chutí umrieť, som stále nažive, že mám okolo seba skvelých ľudí. Oslavujem, že som dokázala opäť niečo viac, hoci pre zdravých ľudí to je maličkosť. Celý rok som zvládla. To je dôvod na oslavu.

A predsavzatia do nového roka? Viac čítať, viac maľovať a stále myslieť na to, že vždy sa cez všetko prebojujem. Vždy všetko zvládnem. Pretože som už zvládla kopec ťažkých vecí. A zvládnem kopec ďalších.

A ak si spomínate na ciele na rok 2022, ktoré som písala, spomínala som v nich, že chcem predať viac obrazov. A to sa splnilo! Urobila som už niekoľko objednávok. 🙂

Rok 2022 bol zvláštny rok. Ale plný výziev, ktoré som prekonala. Poďme prekonať ďalšie v roku 2023.