Život overthinkera (s úzkosťou)


Categories :
Značky:

Celý život som bola človek, ktorý priveľa rozmýšľal. A stále som. Som teda „overthinker“ ako sa to pekne nazýva v angličtine. A priznávam sa, že niekedy by som bola rada, keby existovalo tlačidlo, ktorým by sa dala táto vlastnosť vypnúť, alebo aspoň pozastaviť. Hoci aj na chvíľku. Aby som si chvíľu vychutnala ticho. Bohužiaľ táto funkcia neexistuje, takže putujem životom ako overthinker a viem, že nie som jediná. Ak ste sa niekedy zamýšľali nad tým, aký je život overthinkera, rozhodla som sa to v tomto článku priblížiť. Upozorňujem ešte, že som overthinker „obdarený“ úzkosťou, takže som to trošku spojila.

Overthinker v spoločnosti

Keď ste ako overthinker v spoločnosti, nemáte pokoj. Či už komunikujete so známymi ľuďmi, alebo spoznávate nových, neustále všetko analyzujete. Podala som správne tomu novému človeku ruku? Teraz sa nejako zamračil, určite som niečo zle povedala. On už odchádza? Ktovie či to nie je kvôli mne. A to je stále znovu a znovu. Vlastne akokoľvek ten druhý človek reaguje, hneď to podrobujete zložitej analýze, z ktorej aj tak nakoniec vyjde, že za to môžete vy.

Overthinker a vzťahy

Keď ide o vzťahy, analýzy nesmú chýbať. Pokiaľ sa s kamarátkou stretnete, je to vlastne podobné ako bod vyššie. Ale keď komunikujete cez internet, cez správy, to je, ľudia, iný level. Neposlala smajlíka. Určite sa niečo deje, alebo je na mňa nahnevaná. Určite som zas napísala kravinu. Kvôli blbému smajlíku. Pritom viem, že nemusia byť nutne v konverzácii a nie sú istotou, že človek, čo napíše správu bez emotikonu, je v zlej nálade, alebo sa hnevá. Ale moja myseľ to proste neberie ako vysvetlenie. A takisto je všetko moja vina, aj keď som nič neurobila. A niekedy, keď nič neurobím, zamýšľam sa nad tým, že som niečo urobiť mala, že teraz stratím kamarátky, a opäť dookola.

Overthinker a cudzie problémy

Keď zistíte, že váš blízky má nejaký problém, nekončí to tým, že ho vypočujete. To rozhodne nie. Aj hodiny po ukončení konverzácie nad tým stále rozmýšľate, vyčítate si, čo ste mali alebo nemali napísať a zase je to všetko vaša vina. Často sa mi stáva, že sa snažím niekomu poradiť a pomôcť, potom to nejako ukončíme a ja ešte hodinu po tom uvažujem, že som mala napísať tamto a začnem si to vyčítať a označujem sa za najhoršieho debila. Vitajte v mojej mysli.

Overthinker a minulosť, prítomnosť a budúcnosť

Keď ste overthinker, neustále ste zabraný do myšlienok o minulosti či budúcnosti. Premietate rôzne dávne situácie (často tie traumatické, takže mám o chvíľu nábeh na panický záchvat), rozmýšľate ako ste sa mali zachovať, vyčítate si dávne chyby. Keď ste dosť vystresovaný minulosťou, začnete rozmýšľať nad budúcnosťou. Či niečo nepokazíte v práci. Či nezostanete úplne sami. Alebo či neumriete pri atómovej bombe. Áno, to myslím úplne vážne. Aj takto vyzerá moja myseľ. Je plná obáv, výčitiek a všetkého negatívneho.

Neistoty overthinkera

Vlastne žijete v neustálej neistote. Lebo nikdy neviete, kto sa na vás hnevá, či ste niečo nepokazili atď. A aj keď sa spýtate, tak vám tá odpoveď pomôže len čiastočne. Pretože stále cítite neistotu. Čo ak mi to dotyčný povedal len preto, aby ma upokojil? Čo ak sa naozaj stále hnevá a opustí ma? Všetky myšlienky napokon skončia u toho, že som hrozná a neschopná.

Prepáč, mrzí ma to, ospravedlňujem sa, sorry…

Ako overthinker sa neustále ospravedlňujem. Hoci aj za hlúposti. A človek by si povedal, že tým, že sa ospravedlníte, tak sa to vyrieši a vy si vydýchnete. Haha, naopak. Aj keď sa ospravedlníte (niekedy aj za to, čo ste neurobili), v myšlienkach to nikdy neprestanete preberať. Minule som asi vyše jedného dňa neodpovedala kamarátke na správu, keď ma pravdepodobne potrebovala. Napísala som, ako ma to hrozne mrzí. A potom som to v mysli riešila celý deň, pretože som sa obviňovala a neviem čo všetko.

A teraz mám otázku: máte to tak aj vy? Pýtam sa overthinkerov a aj tých „normálnych“. 😀 Pýtam sa preto, či náhodou toto všetko nepramení z mojej úzkosti a tráum, alebo to takto prežívate aj vy… Určite by som časom našla viac bodov zo života overthinkera, ale nechcem, aby bol tento článok priveľmi dlhý. Ak by ste mali záujem o viac čriepkov zo života overthinkera, pokojne napíšte. 🙂

Tak dočítania!

4 thoughts on “Život overthinkera (s úzkosťou)”

  1. Taky často nad věcmi moc přemýšlím, ale v posledních pár letech jsem se naučila některý věci hodit za hlavu. Nebo spíš někdo mě to naučil 😀 Někdy je to tak lepší. A taky mi docela pomáhá se fyzicky unavit, to pak člověk už nemá energii přemýšlet.

  2. I já dost často příliš přemýšlím o věcech, které jsem mohl udělat lépe, neudělal je vůbec, nebo bych je naopak mohl provést. Pokud jde o konverzace, to s těmi smajlíky mám taky. Kdykoliv někdo nepošle smajlíka v jakém je momentálně rozpoložení, v hlavě se mi rojí tucet otazníků. Hodně přemýšlím hlavně při diskuzích s lidmi, o které stojím. Na druhou stranu, jak jsi sama napsala, overthinking se pojí s úzkostmi, což není příliš dobré pro mentální zdraví.

    Snažím se příliš nemyslet na události, které už nemohu nijak změnit. Naopak mám tendence myslet na budoucnost. Naneštěstí nejsprávnější řešení je si užívat přítomnost.

    Jak napsala Nikol, nejlepší řešení je se nějak fyzicky unavit, nebo zaměstnat nějakou činností.

  3. Docela se v tom poznávám. 🙂 A nejednou mi někdo řekl, že o všem moc přemýšlím. Jak to asi mají jednoduché lidi, kteří tolik nepřemýšlí?

    Trvalo to, ale konečně jsem si koupila Maličkosti. Přečetla jsem je na jeden zátah. Bylo to hezké čtení. Vcelku podrobné zamyšlení nad lidskými vztahy. Jo, někdy se ukáže, že člověk, kterému věříme, je ve skutečnosti úplně jiný. Jsem moc ráda, že jsem si Maličkosti přečetla. 🙂 Ať ti to píše dál. 🙂

Zanechajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *