V hmlách

Zrakový hendikep a vysoká škola – DOD, zápis a prvý týždeň

Tento týždeň začalo moje štúdium na vysokej škole. Je to nová životná etapa, ktorú, dúfam, zvládnem.

Ako som sa už vyjadrovala na IG a písala som to už aj sem, budem sa snažiť písať o tom, ako školu zvládam so zrakovým hendikepom. A dnešný článok bude prvým z tejto série. K samotnému štúdiu sa dostanem asi na konci článku, pretože chcem krátko zhrnúť to, čo predchádza začiatku štúdia. Ešte dodám, že článok píšem pre informáciu o tom, ako môže na vysokej škole študovať človek so zrakovým hendikepom, ale tiež kvôli tomu, že verím, že niekde na druhej strane internetového sveta je niekto, kto túži študovať, ale cíti strach, kvôli svojmu hendikepu. Takže budem pridávať aj nejaké odporúčania.

Keď som si vybrala školu

Nebudem písať až tak o tom, že si treba vybrať odbor, ktorý vás bude baviť a zaujímať, to už iste viete. Nie je to ako stredná škola, že musíte pretrpieť hodiny matematiky ak ich neznášate. Ide skôr o to, že keď si vyberiete odbor a školu, odporúčam prezrieť si stránky na internete a okrem ponuky odborov, pokynov na poslanie prihlášky, si hlavne prečítajte časť pre študentov so špecifickými potrebami. Vo väčšine prípadov tam nájdete všetky dôležité informácie. Ale myslím, že je fajn, keď sa informujete viac aj prostredníctvom mailu atď. Ja som písala aj mail, aby som osvetlila svoj problém a aby sme s pani koordinátorkou prebrali, či je pre mňa odbor vhodný vzhľadom na hendikep.

Deň otvorených dverí a aj pred ním

Väčšinou to býva tak, že keď idete študovať, idete do nového, cudzieho mesta. Čo býva pre mňa problém. Ale aj napriek tomu som sa rozhodla univerzitu, resp. fakultu, navštíviť počas dňa otvorených dverí. Banskú Bystricu som dovtedy poznala len podľa vlakovej stanice. Ja osobne som človek, ktorý si rád všetko plánuje, aby som bola dostatočne pripravená. Práve preto, keď som mala cestovať, zistila som si všetky spoje a dokonca som si pomohla i aplikáciou Street View od Googlu, vďaka ktorej som si pozrela okolie mojej fakulty a miest na ktorých sa budem pohybovať. A veľmi som ocenila, že univerzita má na svojej stránke virtuálne prehliadky priestorov, čo je ako spomínaná aplikácia Street View, ale pre interiér. Mne to dosť pomohlo trošku sa zorientovať v priestoroch, do ktorých som mala na deň otvorených dverí vkročiť. Dokonca, aby som bola viac pripravená, som si pozerala na internete fotografie autobusov z MHD, aby som videla, kde nájdem číslo spoja a konečnú zastávku. A aj to mi veľmi pomohlo, hoci sa to vám môže zdať prehnané.

Po prijatí a zápis

Keď som zistila, že som na školu prijatá, hneď som začala riešiť veci ohľadom vybavovania žiadosti o primerané úpravy. Takže som musela ísť k očnej. Keď prišiel deň zápisu, mala som všetko, čo bolo treba. A vďaka DOD a už spomínaným prípravám, som sa aj počas zápisu v priestoroch celkom vedela orientovať. Nevyhla som sa však vypisovaniu niekoľkých papierov, čo tiež nie je jednoduché, ak nemáte dobrý priestor na písanie, ale rozhodne to je len maličkosť z toho všetkého. Po zápise som bola aj na úvodnom sústredení, ktoré bolo pre prvákov. A tu sa dostávam k dôležitej veci: nevidela som na prezentácie. Absolútne. Bol tu však môj dobrý spoločník – mobil a aplikácia na približovanie objektov. Máte to asi jedno, či použijete fotoaparát, alebo túto aplikáciu, ale ja som viac spokojná s aplikáciou, keďže fotoaparát v mobile nemá tak veľký zoom a vo väčšine prípadov potrebujem to najväčšie možné priblíženie. Prostredníctvom tej aplikácie môžete tiež fotiť, takže som si prezentáciu premietanú na tabuli ďaleko odo mňa, mohla nafotiť a potom pozrieť a spísať si z nej potrebné veci.

Prvý týždeň vyučovania

Pred začiatkom výučby som bola dosť v strese. Ako všetko nájdem? Čo keď sa v bludisku chodieb stratím? Ale môj dobrý spoločník ma nesklamal ani v tomto. Vďaka aplikácii som si zväčšila čísla na dverách učební a tak sa bola schopná celkom poľahky orientovať. Avšak sú problémy trochu so schodmi, ktoré sú na začiatku a konci označené, ale medzi tým je pre mňa ťažké ich rozlíšiť. To sa však časom môže zmeniť, pretože to závisí aj od zvyku. Mobil som začala používať v podstate od prvej prednášky a nemala som väčšinou s vyučujúcimi problém, keďže som si sem-tam všimla, že aj iní si prezentácie fotili. Jeden problém sa vyskytol, ale to som už vyriešila a preto vám môžem odporučiť, aby ste v prípade potreby vyučujúcemu napísali mail o vašej situácii, ja som sa stretla s ústretovými učiteľmi.

Píšem to preto, že ešte čakám na schválenie žiadosti o primerané úpravy. Tiež sa vám to môže stať, že nebudete mať možnosť využívať pomoc školy hneď od začiatku akademického roka. Preto je dobré, aby ste si vedeli poradiť napríklad aj prostredníctvom toho mobilu. Na niektorých hodinách som ho napríklad použiť nemusela, keďže vyučujúci dávajú niektoré materiály už teraz online. Inak je ale fajn si prezentácie fotiť, ale aj robiť poznámky čisto z ústneho prejavu učiteľa, keďže môžete zachytiť niečo, čo v prezentácii nemusí byť. Ja som na to zvyknutá už od strednej.

Určite je ale dobré sa aj pýtať, pokiaľ vám niečo nie je jasné, alebo ste niečo nepostrehli.

Môžem povedať, že som svoj prvý týždeň na vysokej škole celkom zvládla. Ale veľmi mi pomohol mobil a zväčšovacia aplikácia a samozrejme nesmiem zabudnúť na skvelú možnosť využiť aplikácie cestovných poriadkov, kde nájdete všetky zastávky vašej MHD, takže keď sa stane, že v danom autobuse/vlaku nie sú nahlas menované zastávky, stačí len sledovať mobil a zistíte. A samozrejme, postupom času si zvyknem natoľko, že budem presne vedieť na akej zastávke som aj bez aplikácie.

Aby som z toho vyvodila záver. Ak túžite študovať na vysokej škole a máte zrakový hendikep, rozhodne sa nenechajte odradiť. Verte si. A skúšajte – berte to ako výzvu. Aj keď mám za sebou len prvý týždeň, verím si, že to zvládnem aj ďalej. Používajte všetky možné aplikácie, ktoré vám môžu pomôcť študovať takmer tak, ako ostatní, a môžu vám pomôcť vidieť čokoľvek budete chcieť. Či už sú to prezentácie či čísla učební. Ale je rovnako dobré a dôležité vedieť možnosti, ktorými pomôže škola.

No to hlavné je: verte si, že to zvládnete. Ak niečo chcete, tak sa toho nevzdajte. Ako som už spomínala, hendikep a ani strach vám nesmie zabrániť robiť niečo, čo chcete. Isteže, nie vždy je to jednoduché a možno by sa dalo tvrdiť, že sa niečo nedá.

Ale kto chce, hľadá spôsoby a kto nechce, hľadá dôvody.

Som autorkou piatich kníh, milujem umenie, maľovanie, kreslenie, čítanie kníh a blogovanie. Som závislák na káve. Žijem na západnom Slovensku.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.