Život

Veľké maličkosti z prvej polovice roku 2022

Viem, že som len pred pár dňami publikovala článok o Maličkostiach (o mojej knihe), ale nedávno mi napadlo napísať niečo o tom, aká bola prvá polovica môjho roku 2022. Pretože som toho prežila pomerne dosť. A rada sa dívam na svet pozitívne, takže by som chcela zhrnúť tie krásne chvíle a maličkosti, ktoré mi urobili radosť a urobili to obdobie krajším. Isteže bolo aj niekoľko ťažkých chvíľ, ale musím skutočne priznať, že tých krajších je oveľa viac.

Začnem asi pekne od januára. Hneď v januári sa mi splnil veľký sen. Prišiel mi nový maliarsky stojan. Na tento stojan sa mi vyzbierali ľudia cez stránku Ľudia ľuďom a samotnú výzvu pre mňa zorganizoval HendiKup. Neverila som, že sa môže niečo také úžasné podariť. Ale vyšlo to. V januári som si teda objednala môj nový maliarsky stojan. Dodnes na ňom maľujem a možno aj vďaka nemu ma to maľovanie ešte viac baví. Som za toto neskutočne vďačná všetkým, ktorí prispeli k dosiahnutiu môjho sna.

V januári som upiekla prvýkrát moje vlastné domáce oreo sušienky. Raz som našla úplne náhodou recept na internete a nedalo mi neskúsiť to. A vyšli naozaj skvelo, dodnes mi všetci doma hovoria, že to boli tie najlepšie sušienky, ktoré som kedy piekla. Všetci sme sa zhodli na tom, že sú aj lepšie ako kupované oreo keksy.

Február bol tiež plný krásnych chvíľ. Začiatkom mesiaca som si objednala okuliare proti modrému svetlu, aby sa mi lepšie pracovalo za počítačom. Mám ich doteraz, aj keď teraz v lete ich využívam menej. Okrem toho som sa stretla s kamarátkou Nikol v Břeclavi, venovala mojej obľúbenej kaviarni moju zbierku básní Bodkočiarku a Laky mi v tento mesiac robil často canisterapeuta kvôli úzkostiam, ale vždy mi ten môj Ňufáčik pomohol. Už len kvôli tomu bol ten mesiac príjemnejší. Je to moje zlatíčko.

Marec bol krásny najmä kvôli tomu, že sme s mamkou chodili na pravidelné prechádzky s Lakym. Vždy sm sa šli prejsť k rieke, porobili zopár fotiek a bolo nám vždy príjemne. A Laky z toho mal tiež radosť. Takisto som bola v Bratislave, vyskúšala ďalšiu kávu zo Starbucks. Okrem toho som začala trochu maľovať abstraktné obrazy. A tiež mi prišlo nové kreslo k písaciemu stolu. 🙂

Apríl bol zase o niečo iný. Po dvoch rokoch pandémie, kedy sa mi covid vyhýbal, som jedno aprílové ráno mala pozitívny test. Silné migrény a horúčky. Našťastie som sa z toho celkom rýchlo dostala. Zvyšok mesiaca som síce stále bola pomerne unavená a slabá, ale aspoň prestali tie migrény. A v apríli pomaly začínalo moje obdobie, kedy som začala s digitálnym kreslením. A ešte jedna veľká vec. V apríli som mala posledný panický záchvat a ten záchvat si svoj titul posledného drží doteraz. Od apríla som nemala ani jeden panický záchvat.

Máj bol tiež krásny. Chodili sme ešte na prechádzky s Lakym, ale napokon sme s tým prestali, pretože kvôli mojej alergii sa mi to veľmi nedalo vonku vydržať. Ale na jeseň, keď bude peľová situácia lepšia, sa k tomu plánujem opäť vrátiť. Opäť som sa stretla s Nikol a veľa som varila. A tiež som urobila ilustráciu Lakyho, ktorú som si potom dala vytlačiť aj na tričko. 😀

A teraz je na rade posledný mesiac polroka – jún. Jún bol naozaj nádherný. Bola som prvýkrát v Prahe – o čom som písala samostatný článok. Boli to nádherné dva dni, ktoré som si naplno užila a som rada, že som vyšla z komfortnej zóny a rozhodla sa takto vycestovať. Okrem toho som dosť maľovala a užívala si leto.

Prvý polrok tohto roka bol teda pre mňa pomerne príjemný – respektíve naozaj bolo tých krásnych chvíľ veľmi veľa a všetky si veľmi vážim a som za ne vďačná. Ale úprimne – najviac som vďačná za to, že som od apríla nemala ani jeden záchvat paniky. Iste, mala som zopár úzkostí, ale nikdy to neprerástlo v paniku. Vždy som to všetko zvládla. Netrúfam si tvrdiť, že panický záchvat už v živote nepríde. To by bolo asi dosť odvážne tvrdenie. Jediné čo môžem je veriť a dúfať, že to bol naozaj posledný záchvat. Bojovala som s tým viac ako rok, takže som si toho „užila“ už dosť.

Verím, že aj druhá polovica tohto roka bude rovnako príjemná. To potom zhrniem na konci roka v ďalšom článku. Zatiaľ sa majte krásne a užívajte si letné dni. 🙂

Som autorkou piatich kníh, milujem umenie, maľovanie, kreslenie, čítanie kníh a blogovanie. Som závislák na káve. Žijem na západnom Slovensku.

2 komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *