Viem, že by som mala ako ďalší článok publikovať 10 zaujímavostí o Maličkostiach, ale absolútne sa mi do toho nechce a skôr mám chuť na taký obyčajnejší článok. Takže zaujímavosti o mojej poslednej knihe budú (snáď) nabudúce. Tentokrát som sa rozhodla porozprávať vám zasa trochu o živote. Lebo slovo je nádych, že. 🙂 Viem, že už čakáte, kedy vysvetlím nadpis. A áno, priznávam, je to clickbait. Určite. Ale proste mi to nedalo. Okej, dlžím vám vysvetlenie. Áno, zamilovala som sa. Ale nie do osoby (dokonca ani tej fiktívnej), ale do činnosti. Viete, že milujem kreslenie a maľovanie. Tak nejako ma tvorenie bavilo odmalička (ešte skôr než som začala s písaním)…

Mala som niekoľko nápadov, o čom písať článok. Napokon sa nechávam uniesť myšlienkami. Ono to je niekedy treba. Zamyslieť sa nad všetkým, čo sa v živote deje, prehodnotiť isté veci… Koniec-koncov, slovo je môj nádych, nie? 🙂 Život je riadne nevyspytateľný. Ale všetko, čo sa deje, nás má niečo naučiť. A je skutočne pravda, že všetko zlé, je na niečo dobré. Okrem vojny, samozrejme, tá nie je dobrá na nič. Myslím tým skôr životné skúšky. Posledné týždne boli pre mňa pomerne zaujímavé. Vlastne posledný mesiac. Po rokoch trápenia sa kvôli niečomu som si v poslednom čase začala uvedomovať, že to aj tak nezmením a začala som sa od toho dištancovať.…

Posledné dni boli pre mňa pomerne ťažké. Vlastne posledný týždeň. Tak nejako som si uvedomovala, že niektoré priateľstvá, ktoré udržiavam, vlastne priateľstvami vôbec neboli. A jedno z nich skončilo tak, že som ja bola označená za tú zlú. V živote som nikdy nemala veľa priateľov. Vlastne boli roky, keď som nemala nikoho a jediná, komu som sa mohla zveriť, bola moja mamka. Neskôr sa to zlepšilo a ja som mala kamarátok viac. Posledný týždeň mi ukázal, kto je skutočný priateľ. Ukázal mi, že priateľstvo, v ktorom doňho neustále niečo dávam len ja a nič za to nedostávam, alebo dostávam len minimum, nemôže fungovať a je pomerne toxické. A toxické vzťahy…