TIPY A TRIKY pri záchvate paniky a úzkosti (1. časť)

Úzkosť, či záchvaty úzkosti/paniky, veľmi znepríjemňujú život človeku, ktorý týmito problémami trpí. Ja som o svojich úzkostiach a záchvatoch písala už v mnohých článkoch (napríklad si môžete prečítať o tom, ako vyzerá môj záchvat úzkosti). Začiatkom tohto roka sa to stalo súčasťou môjho života. A neostávalo mi nič iné, len proti tomu bojovať. 

Najprv sa priznám, že zo začiatku som to videla pomerne negatívne. Dostala som lieky, ktoré som už poznala z ľahkých úzkostí predtým. Xanax je, samozrejme, dobrý liek, v najhoršom prípade vie perfektne zabrať, ale nemôžete ho užívať každý deň či niekoľkokrát denne. Stal by sa návykovým. Podobne je na tom napríklad aj Neurol.

Preto sa vo všeobecnosti odporúča hľadať si spôsoby, ako lepšie zvládať úzkosť bez nutnosti vziať si lieky. Hoci, ak niekto prežíva záchvaty v malom množstve, dostane lieky, tak si nevytvorí návyk na lieku. Môj problém bol, že zo začiatku som mala záchvaty pomaly každý druhý deň. 

Preto som hľadala spôsoby, ako úzkosti zvládať.

V tomto hľadaní mi veľmi pomohol TikTok. Tam som našla kopu zaujímavých trikov, ktoré som skúsila, niektoré som neskúšala, a v neposlednom rade som tam dostala nápad na používanie antistresových hračiek. Ale pekne po poriadku.

Prvý a najdôležitejší bod – OPORA

Najdôležitejšie pri zvládaní úzkosti (platí to ale aj pri iných duševných problémoch) je mať niekoho, kto je vašou oporou. Taký oporný pilier, ktorý vás nenechá spadnúť, ktorému môžete kedykoľvek zavolať, porozprávať sa a predovšetkým by to mal byť človek, ktorému veríte. Toto bolo vyzdvihované aj v knihe Jak překonat panické ataky od Rogera Bakera, ktorú som mala požičanú od psychologičky. Autor to tam opisoval aj v súvislosti s tým, že ten človek by si mal o úzkostiach a záchvatoch niečo zistiť, aby vedel čo sa vo vás odohráva, čo to spôsobuje atď. 

Pre mňa je týmto pilierom mamina – teda je jeden z pilierov. Ona aj čítala spomínanú knihu a dokázala tak zistiť čo sa vo mne vlastne deje. A aj keď si stokrát poviem, že ju nebudem obťažovať, že má dosť svojich problémov, nakoniec jej aj tak poviem, keď mám záchvat. Ak je mamina niekde mimo domu, ubezpečuje ma, že jej môžem kedykoľvek zavolať. No a ak sme niekde spolu, vždy vie, kedy mám záchvat a nemusím ani nič povedať. Automaticky začne hovoriť: “Kľud, dýchaj, tak ako ti hovorila psychologička.” Raz som dostala záchvat v autobuse a ona mi celú cestu domov držala ruku. Mojím problémom pri záchvatoch bolo nekontrolovateľné škrabanie sa, čím som si bola schopná spôsobiť rany – takže i to bol dôvod, prečo mi celú cestu nepustila ruku a stále ju stískala. Je môj silný, oporný pilier, vďaka ktorému som sa ešte nezrútila úplne.

Trik, ktorý som ja musela prestať robiť – z knihy Jak překonat panické ataky

V tejto knihe autor odporúčal záchvaty nechať plynúť. Nechať ich začať a rovnako aj vyvrcholiť a skončiť. Idea to bola dobrá, pretože vďaka nej môžete zistiť, že to, čo sa vo vás deje v priebehu záchvatu, je vlastne normálna reakcia. Ide len o to, že sa táto reakcia spúšťa vo chvíli, kedy sa nám nič nedeje. Čiže, aby to to lepšie vysvetlila – keď sa nám deje niečo stresujúce, alebo niečo z čoho máme strach, je reakcia prirodzená. Cítime stres, trasieme sa, napríklad keď nás niečo ohrozuje. Vtedy by bol ten záchvat a veci s ním spojené, úplne normálny. Lenže on prichádza, keď nás nič neohrozuje, nič nás nestresuje. Pomocou spomínanej knihy sa teda môžete naučiť trik, že záchvaty necháte tak. A zistíte, že je to len strach. Nejdete umrieť, neodpadnete a ani sa nepovraciate. Teda väčšinou, na internete som videla, že niektorí s ťažkými formami môžu odpadnúť. Ale vo všeobecnosti by ste si mali všimnúť, že po tom, ako záchvat odoznie, ste stále nažive a nič vážne sa vám nestalo. A teda by ste záchvatu nijako nemali brániť, ničím ho ovplyvňovať – žiadne lieky, hračky atď. 

Tento tip je podľa mňa fajn, hlavne aby vás to niečomu naučilo. Ja som s tým však vydržala len chvíľu a dôvodom bolo práve to, že som sa častokrát poškriabala. Tak som musela hľadať iné spôsoby. I tak ma tá kniha toho dosť naučila.

Ďalšia podstatná vec – dýchanie

Počas záchvatu sa nám dych zrýchľuje, alebo niekedy máme pocit, že poriadne nedýchame. Preto je veľmi nápomocné naučiť sa dychové cvičenia. Takých cvičení nájdete na internete kopec, stačí googliť. Mňa osobne psychologička naučila jedno jednoduché cvičenie. Hlboký nádych, ale krátky a následne výdych, ale dlhý. A nadýchnuť sa nosom a vydýchnúť ústami. Tento trik vám nepomôže len vtedy ak si naň spomeniete uprostred záchvatu. Ale ak si toto dýchanie budete cvičiť aspoň raz-dvakrát denne pár minút, a keď budete cítiť prichádzajúci záchvat, budete vedieť na to reagovať. Len to chce pravidelne cvičiť.

Prínosná je aj relaxácia, pri ktorej tiež musíte dýchať zhlboka. Kedysi som ešte s bývalou psychologičkou robila Schultzov autogénny tréning. Nejaké návody ako to praktizovať nájdete na Google, prípadne na YouTube sú videá, ktoré vás prevedú týmto tréningom. Potom, keď sa to naučíte, tak viete tento tréning vykonávať úplne sami, viete si to prispôsobiť presne podľa seba.

Keďže tento článok je ako taký veľmi dlhý, rozhodla som sa ho rozdeliť na dve časti, takže pokračovanie bude zverejnené presne o týždeň. V ňom sa dozviete o iných tipoch a zaujímavých produktoch, ktoré mi pomohli, alebo ktoré chcem skúsiť pri záchvate.

Majte krásny deň. 🙂