Aký bol môj rok 2021?

Najprv som si nebola istá, či chcem písať článok, kde zhrniem celý môj rok 2021. Tento rok bol totiž pre mňa veľmi ťažký a plný negatívnych vecí, ktoré sa udiali. Avšak snažím sa na všetko prihliadať z oboch stránok – aj z tej pozitívnej. A nemôžem tvrdiť, že sa neudiali aj pekné veci. Preto som sa rozhodla, že to dnes všetko pekne zhrniem.

Január

Tak poďme pekne od začiatku. Silvester predošlého roku som celý preplakala a s rovnakou náladou som vkročila aj do nového roku. Január bol ťažký. Potýkala som sa s depresiami a úzkosťami. Ešte stále som však bola študentkou vysokej školy. Musela som urobiť posledné dve skúšky z prvého semestra. Obe som pomerne dobre zvládla. Ďalší semester ma čakal začiatkom februára a ja som po skúškach mala dva týždne čas zregenerovať sily. Žiadna regenerácia sa neudiala. Práve naopak. Začali sa moje panické záchvaty.

Február

Začal sa nový semester. Totálne hotová a unavená z antidepresív, ktoré som začala opäť brať, som nejako zvládla prvé dva dni. Keď som však na druhý deň na prednáške dostala záchvat, vzdala som to. Ukončila som štúdium. Moje zdravie to už viac nezvládalo. Po tom, ako som skončila, som si riadne vydýchla. Záchvaty neprestali, ale bolo mi lepšie aspoň o niečo. Po pár dňoch som pocítila opäť chuť tvoriť a byť aktívna. Nakúpila som veľa maliarskych potrieb – plátna, farby a veľa iného. Dlho som túžila po tom, že začnem maľovať na plátno. Tak som si to splnila. A tiež som si splnila dlhodobý sen kúpiť si kávovar Dolce Gusto.

Marec

V marci som sa naďalej venovala maľovaniu a bohužiaľ naďalej pretrvávali moje záchvaty. Mnohé boli riadne silné. Až tak, že som si nechtiac spôsobovala zranenia. Po každom záchvate som bola unavená a potrebovala som niečo objať a často som tak objímala vankúše. Jedného marcového dňa ma prekvapil milý darček od mojej kamarátky. Poslala mi plyšového macíka. Dodnes ho pri záchvatoch objímam.

Takisto som v marci spustila blog na vlastnej doméne s koncovkou .sk. Dlho som po tom túžila, ale nevedela som, ako úplne spustiť stránku. Našťastie milí priatelia na Facebooku mi s tým pomohli a tak mohol vzniknúť tento blog slovojenadych.sk. A som za to strašne šťastná. 🙂

Apríl

Apríl bol opäť o niečo lepší ako posledné dva mesiace, hoci záchvaty som mala stále a zranenia sa tiež stávali. Jedno som mala na zápästí. Ak niekomu vadí pohľad na to, scrollujte ďalej.

Postupne sa ale uvoľňovali opatrenia a tak som si v apríli mohla konečne v Skalici vychutnať obľúbenú kávičku priamo v kaviarni. A zhruba v apríli až mámi začala moja „tour de doktori“, takže som chodila najviac po lekároch. Všetky výsledky ale nakoniec dopadli v poriadku až na miernu anémiu, z ktorej som sa ale dostala.

Máj

V máji som sa asi po vyše roku konečne uvidela s kamarátkou Sonyou. Mala som naozaj radosť, že sme sa mohli vidieť. Okrem toho som bola pár dní sama doma, čo boli skvelé dni. Aj keď mi chýbala mamina. Ale bavila som sa vtedy výrobou šperkov zo živice. Aj to som už veľmi dlho chcela skúsiť.

Stále som chodila po lekároch, takže som bola často napríklad v Skalici. A bolo to celkom fajn, pretože som bola rada, že nemusím trčať doma. Takisto som sa pustila do písania pokračovania Maličkostí.

A takisto som sa dala zaočkovať. Prv, než mi začnete písať komentáre k tomu očkovaniu, tak si uvedomte, že beriem všetky vaše názory, sú to vaše názory a ja nemám právo vám ich vyvracať a rešpektujem ich. Tak rešpektujte aj vy môj a to, že som sa rozhodla zaočkovať sa. Ďakujem. A čo sa týka záchvatov, stále neprestávali, aj keď boli ťažké, ale našťastie menej časté.

Jún

Počas toho behania po lekároch som sa stala závislou na jednej skalickej kaviarni – Kafé knižnica. Milujem tam tú kávu, dobré jedlo a jednoducho všetko. Už sa teším, keď sa budú opatrenia zase uvoľňovať, že tam zas budem každú chvíľu sedieť vonku na terase s dobrým flat white. Jún bol fajn aj kvôli tomu, že som si u operátora vyzdvihla nový mobil, s ktorým som dodnes veľmi spokojná. Záchvaty sa držali na minime.

Júl

Leto bolo čo sa týka môjho zdravia asi najlepšie obdobie. Malá koncentrácia záchvatov paniky, menej únavy… Bolo to krásne obdobie. Stále som sa stretávala s kamarátkou v Senici a aj v Skalici, trošku som si ešte pobehala po lekároch, ale všetko bolo v poriadku. A užívala som si čas vonku. A začala som v tomto mesiaci vlogovať. 🙂 A to som tiež chcela skúsiť už dávnejšie.

August

August bol tiež pomerne príjemný. Stretla som sa znovu so Sonyou a konečne asi po dvoch rokoch aj s kamarátkou Nikol. Bol to nádherný deň, ktorý si veľmi vážim. Koniec augusta nebol veľmi príjemný (po tom stretnutí), pretože som mala zase nejaké zdravotné problémy a asi niekoľko týždňov po tom som bola veľmi slabá.

September

Začiatkom septembra som mala stretávku so spolužiakmi zo strednej školy po piatich rokoch. Bol to veľmi príjemný večer. V septembri sa moje panické záchvaty začali opäť zhoršovať a k tomu sa pridalo viacero ďalších negatívnych zážitkov. Ale ešte som si užívala, že ako očkovaná som mohla ísť na kávičku či čaj v Skalici a tie chvíle boli krásne.

Október

Nejako na prelome septembra a októbra som dostala predčasný darček k narodeninám od rodičov. Priala som si počítač. Rok predtým som si kúpila za honorár z Maličkostí notebook, ale to len maličký, cestovný, pretože som si myslela, že sa mi zíde na škole. Lenže ten malý notebook toho veľa nezvládal. A tak mamka našetrila na počítač Acer All in one. 🙂 Som zaň veľmi, veľmi vďačná.

V októbri sme šli s mamkou do Bratislavy (kvôli lekárom), ale urobili sme si zastávku v Starbuckse a konečne ochutnali to slávne Pumpkin spice latte. A bolo naozaj vynikajúce.

A koncom októbra sa stala úžasná vec, o ktorej sa mi nikdy predtým ani len nesnívalo. Moje Maličkosti sa stali jednou z kníh roka 2021. V živote by som si nebola pomyslela, že ja niečo takéto môžem s knihou dosiahnuť.

November

V novembri som oslávila svoje 26 narodeniny. Okrem toho som bola prijatá do novej práce v Tipli a nadviazala spoluprácu s HendiKupom. A tiež som každý deň na tento blog publikovala články v rámci BloggerChallenge. A oravdepodobne kvôli koncentrácii dobrých vecí, som nemala ani veľa panických záchvatov v novembri.

A ešte som sa v novembri znovu stretla s Nikol, v čo som najprv ani nedúfala. Bolo to kratšie stretnutie ale takisto veľmi príjemné a som zaň vďačná. Nuž a koniec novembra sa niesol s bolesťou, pretože ma trápili zuby.

December

V decembri sa problém s mojimi zubami vyriešil. Našťastie. Až do Vianoc som sa venovala točeniu vlogov a skúsila som si pečenie vianočných dobrôt. Napríklad som prvýkrát piekla vianočku, zázvorníky, medovníky či snehové pusinky. Nuž, moje Vianoce boli pomerne príjemné.

Viem, že ešte nie je úplný koniec roku 2021. Ale ja som tento článok chcela publikovať skôr. Neznášam totiž Silvester. Znamená pre mňa vždy len depresiu a nervy, pretože nevládzem počúvať Lakyho štekot na všetky tie petardy. Keby existoval spôsob ako celý ten deň prespať a zobudiť sa až prvého, bola by to paráda.

Nuž, v tomto roku sa mi udialo veľa krásneho. Ale aj veľa zlého. Moje panické záchvaty stále pretrvávajú. A aj na Vianoce som dostala záchvat. Stále nie som úplne psychicky v poriadku. Zažila som hádam aj desiatky hrozných večerov, kedy som už nevládala a nevedela ako ďalej. Ale všetko som to zvládla.

Dúfam však, že rok 2022 bude aspoň o čosi lepší. Stále sme síce v zajatí pandémie a asi to tak ešte nejaký čas bude. Ale mne ide najmä o to, aby som sa psychicky nejako dala už konečne dokopy. Pretože som si všimla za celý ten rok, že som urobila krok späť. Krok späť k tomu, aká som bola kedysi. Znovu som stratila odvahu aj na to cestovanie. Znovu mám zo všetkého strach. A hrozne ma to štve.

Prosím, nech je rok 2022 lepší.