Tento článok mám v pláne napísať už niekoľko mesiacov, ale nikdy na to nebol tak úplne čas, alebo chuť. Možno to bolo práve preto, lebo som sama na čítanie nemala veľmi pomyslenie. Dlhé mesiace som sa snažila sa k čítaniu vrátiť a udržať si ho, ale nikdy sa mi to úplne nedarilo. Napokon som asi prišla na to, prečo to tak bolo. Problém je v tom, že v poslednom čase som mala pomerne problém s čítaním papierových kníh, pretože väčšina má skutočne maličké písmo a čítanie ma neskutočne unavovalo. A čítanie človeka nemá unaviť, ale má robiť radosť. Tak som sa rozhodla, po vzore kamarátky, začať sa viac orientovať na…
-
-
Aký bol môj rok 2021?
Najprv som si nebola istá, či chcem písať článok, kde zhrniem celý môj rok 2021. Tento rok bol totiž pre mňa veľmi ťažký a plný negatívnych vecí, ktoré sa udiali. Avšak snažím sa na všetko prihliadať z oboch stránok – aj z tej pozitívnej. A nemôžem tvrdiť, že sa neudiali aj pekné veci. Preto som sa rozhodla, že to dnes všetko pekne zhrniem. Január Tak poďme pekne od začiatku. Silvester predošlého roku som celý preplakala a s rovnakou náladou som vkročila aj do nového roku. Január bol ťažký. Potýkala som sa s depresiami a úzkosťami. Ešte stále som však bola študentkou vysokej školy. Musela som urobiť posledné dve skúšky z…
-
Štyri roky bez úmyselného ublíženia si #BloggerChallenge
V niektorých článkoch na tomto blogu ste sa už mohli dozvedieť, že som kedysi trpela sebapoškodzovaním. Keďže ďalšia téma výzvy je o probléme, ktorý som mala a ako potom skončil, bolo mi jasné, že musím napísať o tomto. Než som začala trpieť depresiami, čítala som v jednom dievčenskom časopise o sebapoškodzovaní a vyjadrila som sa tak, že nedokáže pochopiť tých ľudí a že ja by som toho nikdy nebola schopná. To sa zmenilo po tom, ako začali moje depresie. Chcela som z tej duševnej bolesti nájsť nejaký únik. Istú úľavu mi poskytovalo písanie, ale nebolo to pre mňa asi vtedy dosť. Pamätám si presne tú noc, kedy som to urobila…
-
Úzkosť moja každodenná
Málokedy píšem články impulzívne. Väčšinou si dobre naplánujem aký článok napíšem a potom kedy ho vydám. Dnešný článok ale impulzívny je. A ešte prv, než sa dostanem k pointe, chcela by som upozorniť, že ho nepíšem za zámerom hľadania pozornosti, či ľútosti. Píšem ho preto, aby som zdieľala realitu. Aby ste vedeli, aká je realita a možno boli vďační za to, že toto neprežívate. Už z mnohých článkov viete, že sa posledný vyše polrok potýkam so záchvatmi paniky. Leto bolo pomerne pokojné a záchvaty boli menej časté. Bohužiaľ teraz sa to opäť zhoršilo. A aby toho nebolo málo, takmer každý deň mám úzkosti a epizódky depresie. Nedávno som tak myslela…
-
Panické ataky – ako pomôcť niekomu počas záchvatu?
Úzkostiam som venovala už niekoľko článkov. Rozpísala som užitočné tipy a triky, ktoré sa vám môžu hodiť ak prežívate panické ataky. Rada by som na úvod spomenula, že celá táto oblasť pod jednotným názvom “úzkosti” má viacero “oddelení”. Ja úzkosťami ako takými trpím už veľmi dlho. Je to neustále obávanie sa, neustále rozmýšľanie, strach, či ma ľudia neposudzujú, strach robiť isté veci, pretože čo ak niečo pokazím. Neustále obviňovanie sa za veci, ktoré som nezavinila. Aj také sú úzkosti. Potom treba rozdeľovať oddelenie, v ktorom máte záchvaty takýchto úzkostí. Na sociálnej sieti TikTok som videla celkom výstižné video, v ktorom žena (podľa všetkého terapeutka) ukazovala rozdiel medzi záchvatom úzkosti a…
-
Maličkosti v živote sú dôležité!
Už veľakrát som písala o tom, ako veľmi sú v našom živote dobré maličkosti. Vždy sa o tom snažím písať a apelujem na ľudí, aby verili tomu, že maličkosti sú dôležité, a aj kvôli nim sa dokážeme tešiť, kvôli nim sa dokážeme na život pozrieť aj trochu pozitívne a neregistrovať len to zlé. Tento fakt som dlho nevedela prijať. Myslela som stále len negatívne. Vedela som, že sú nejaké veci, ktoré ma síce tešia, ale neprikladala som im taký význam. Jednoducho som ich ignorovala s pocitom, že aj tak sa teraz stane kopa vecí, ktoré sú negatívne. Keď som dostala nové antidepresíva, začala som si všímať to krásne, čo som…
-
Žite podľa seba, neprispôsobujte sa neustále!
Ako už viete z predchádzajúcich článkov, nastupujem tento rok na vysokú školu. Písala som o tom, že som mala strach skúsiť to hneď po strednej. No počas rokov strávených len doma som sa rozhodla niečo so svojím životom urobiť, pretože som si uvedomila, že takto žiť nechcem. A tak som sa skúsila prihlásiť na výšku. A bola som prijatá. V dnešnom článku sa o to trošku opriem a budem písať o tom, ako som sa kedysi snažila prispôsobiť ostatným a málokedy robila veci podľa seba a pre seba. Trochu sa to týka aj tej školy. Po strednej ma od toho odradil aj strach a hlavne to, že o mne niekto…
-
Ako som našla svoj zmysel života
Každý z nás má nejaký zmysel svojho života. Niektorí ho hľadajú celý život a nenájdu, iní ho nájdu až po dlhých rokoch. A potom sú tu ľudia, ktorí ho nájdu ešte v mladom veku. Medzi nich patrím aj ja. Avšak dlho som si ho nevedela pripustiť najmä kvôli depresiám. Môj zmysel života je písanie. To je dôvod, prečo chcem žiť. Začala som ešte počas puberty a cítila som, že ma to veľmi baví a dáva mi to akúsi formu ventilácie pocitov. Lenže v depresiách som zo svojho písania mala pocit, že je to úplne zbytočné, nikam to nevedie, nemá to zmysel. Tak ako celá moja existencia. Písala som rada, ale…
-
Strach nám nesmie zabrániť robiť niečo, čo milujeme a po čom túžime
Dnes budem písať o strachu. Pretože strach vie byť veľmi silný, vie človeka ochromiť natoľko, že nie je schopný ničoho. Môže dokonca stratiť vôľu robiť niečo, čo miluje, alebo po čom túži a čo ho láka. Aj môj život dlho ovládal strach, ktorý je spojený s mojím hendikepom. Istý čas som bola taká, že som sa bála všetkého nového, bála som sa objavovať niečo nové. Pretože som stále myslela na to, že čo ak to nezvládnem, čo ak sa mi niečo stane, čo ak na to nie som dosť dobrá, alebo dosť zdravá. Takýto strach ma opantával dlho a tak som nevedela objavovať krásne veci v živote, nevedela som si…
-
Prestaň uvažovať, čo si o tebe myslia ostatní!
Písala som už o tom, ako som si našla cestu k sebaláske, prestala sa nenávidieť a podobne. Dnes chcem venovať článok odkazu všetkým ľuďom, aby prestali uvažovať nad tým, čo si o nich myslia ostatní. Tiež som taká bola. Vždy som sa hrozne hanbila obliecť si niečo čo sa mi síce páčilo, ale bolo to trošku iné. Hanbila som sa napríklad nosiť aj šaty. Pretože moja myseľ automaticky reagovala: „Čo si pomyslia ľudia, keď ma takto uvidia? A čo ak na mňa budú čudne pozerať?“ Takže som napokon vytiahla čierne nohavice a tričko, no tým moje úvahy o tom, čo si o mne ľudia myslia neskončili. Začala som uvažovať zase…
