Kde sa vidím o desať rokov? #BloggerChallenge

Budúcnosť je jeden z dôvodov mojich úzkostí. Každý mi hovorí, že nad tým priveľa rozmýšľam a asi je to pravda, no i tak sa týmto myšlienkam neviem ubrániť. Čo so mnou bude o desať, dvadsať rokov? Budem stále žiť s rodičmi? Budem mať prácu? Budem stále vydávať knižky?

Je jednoduché povedať si, čo by som v budúcnosti chcela. Život je natoľko nevyspytateľný, že budúcnosť sa môže zmeniť v priebehu sekundy či minúty. Preto nerada plánujem takto ďaleko do budúcnosti. Je to skôr len taká túžba, či viera, že isté veci o desať rokov budú.

Mám sa však zamyslieť nad tým, kde sa vidím o desať rokov. Takže tento článok nemôžem odbiť tým, že neplánujem. Poďme teda na to.

Dúfam, že budem mať prácu.

Už teraz pracujem na tom, aby som si niečo privyrobila popri invalidnom dôchodku. Najlepšie by bolo pre mňa mať prácu z domu. Kvôli zraku nemôžem robiť hocijakú prácu a vždy som tvrdila, že hľadám niečo s písaním. Pretože to ma v živote napĺňa a baví. Tak nejako dúfam, že budem pracovať ako copywriterka či redaktorka.

Stále chcem vydávať knihy.

Aj o desať rokov chcem písať a vydávať knižky. Písanie je celý môj život. Chcem svojimi knihami niečo zmeniť, niekoho potešiť, povzbudiť. Preto v tom chcem pokračovať aj o desať, alebo aj dvadsať rokov. Keď mi vyšla prvá kniha (Slovo je nádych) a videla som, že knižka sa stala súčasťou života čitateľa a jeho zbierky, rozhodla som sa v tejto ceste pokračovať.

Bývať sama.

Už dlhé roky snívam o tom, že raz sa od rodičov odsťahujem a budem bývať sama. Túžim po tom už hrozne dlho. Zatiaľ je splnenie v nedohľadne. Verila som, že mi v tomto pomôže výška, lenže korona a k tomu moje nezvládnutie školy tomu nepomohli. Každý mesiac sporím, aby som si raz mohla dovoliť vlastný byt, dovtedy by som sa uspokojila aj s prenájmom, avšak zvládnuť nájom sama je komplikované.

Mať vlastnú výstavu obrazov.

Maľovanie a kreslenie ma tiež veľmi baví. Snívam o tom, že raz budem mať vlastnú výstavu. Zatiaľ mám malú výstavu len u seba doma, mám vyvesené všetky obrazy, ktoré som nepredala. S tým predajom to nie je tak, ako som dúfala. Obrazy sa páčia, no i tak ich nik nekupuje, avšak mala som jednu veľkú objednávku a niekoľko obrazov som rozdala priateľom. Ale aj tak ich mám doma kopec a chcem maľovať ďalšie, aby som raz mohla mať výstavu pre verejnosť. Ja viem, že moje obrazy nie sú dokonalé, ale tvorím ich s mizerným zrakom a na ten mizerný zrak si myslím, že sú celkom OK. 😀

Cestovanie.

Vysoká škola mi pomohla trochu sa osmeliť v cestovaní. Verím, že by som na mnohé miesta dokázala ísť sama. Teraz to komplikuje covid, ale verím, že v budúcnosti budem môcť cestovať. Rada by som spoznávala mestá Slovenska i Čiech, neskôr možno aj Európy a tak ďalej. Verím, že budem skúšať nové a nové kaviarne a potom o tom všetkom písať sem na blog. 🙂

Takže, keď to celé zhrniem…

O desať rokov sa vidím vo vlastnom byte, s ďalšími vydanými knižkami, ďalšími obrazmi, plánujúc výstavu a zároveň písať nové príbehy a nové články o všetkom, čo ma v živote stretne a aj o mojich cestách, ktorých bude viac.

Či to tak naozaj bude, to je vo hviezdach. Isteže, závisí to aj odo mňa, ako si to zariadim, ale ako som už spomenula, život sa môže zmeniť v priebehu pár minút a bude všetko úplne inak. A to ja nemôžem vedieť a ani ovplyvniť.

Stále však môžem snívať. 🙂

Články na podobnú tému napísali aj Kája a Mark Reed. Určite by ich potešilo, keď ich navštívite a prečítate si ich. 🙂

Autor fotky: ThisIsEngineering na Pexels